Roky som si myslel, že tá servilnosť nezanedbateľného množstva vcelku inak rozumných ľudí, ktorú sme u nás zažili počas normalizácie, je neblahým dedičstvom národa, ktorý žil po stáročia v porobe a nemal skúsenosť s tým, že by sa naučil sebavedome si vládnuť sám. Lenže teraz, keď so zatajeným dychom pozorujem, ako v krajine, ktorú sme vždy považovali za vzor hrdého, slobodného, pluralitného občianskeho povedomia zrazu dospelí ľudia prekvapivo nedôstojne ohýbajú šije pred svojim prezidentom, ktorý si celkom nepokryte buduje svoj kult osobnosti, tak si začínam uvedomovať, že je to asi čosi oveľa hlbšie. A týka sa to základného zápasu dobra so zlom.
Dnes sme si v katolíckych kostoloch vypočuli príbeh o pokúšaní Syna človeka. Jedno z nich bolo o túžbe po moci a sláve. Diabol ju zdanlivo veľkoryso sľuboval. Ale nie zadarmo. Mal podmienku, ktorá sa týkala samotnej dôstojnosti človeka: „Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“
V týchto dňoch máme možnosť vidieť, ako sú v Amerike, ale v mnohých ďalších kútoch sveta práve v tejto podmienke servilnosti mnohí mocichtiví a slávychtiví muži a ženy veľmi poddajne pripravení poslúžiť. A tak sa nechať postupne opantávať pradivami neslobody ducha. Tej najhoršej. Lebo práve to je na nej to diabolské. V nej sa čierne stáva bielym, zlé dobrým, dravec obeťou a slobodný neslobodným. Táto oportunistická servilnosť korumpuje ducha a bráni rozlišovaniu medzi dobrom a zlom. I napriek mnohým hriechom Európy som presvedčený, že zostáva na tejto Zemi miestom, kde toto rozlišovanie ešte jestvuje. S týmto pokušením bojujeme aj na území jej štátov. Máme aj tu svoju hriešnu históriu a zápasíme i s pokušeniami súčasnosti. Ale i v tomto zápase Európa zostáva priestorom slobody ducha. Dokáže uniesť pluralitu svojej rozmanitosti a rešpektovať ľudskú dôstojnosť. V tomto, nie v nejakom svätuškárskom zmysle slova, zatiaľ Európa je kresťansky spôsobilá stavať sa na stranu slabého, ktorému sa deje nespravodlivosť a na strane slobody ducha, ktorú sa mocní tohto sveta snažia rozložiť a skorumpovať.
Pápež Ján Pavol II. kedysi poznamenal, že alebo Európa bude kresťanskou, alebo nebude. Zdá sa mi, že v tejto skúške sa ukazuje jej skutočne kresťanský fundament. Pre mňa je to znamením nádeje, že nepodľahne diabolskému mámeniu ani tejto doby. Ale, nebude to bez boja. Život je boj.