Ešteže idú voľby! Keby toto diletantstvo trvalo dlhšie, tak tú našu krajinku už nebude v civilizovanom svete nikto brať vážne. Dva čerstvé príklady. Heger v dobrom rozmare (a nepochybujem, že i v dobrej vôli) v Bruseli sľúbil urobiť všetko pre to, aby sme naše nepotrebné stíhačky darovali Ukrajincom. Nám sú nanič, a im v ich boji o život môžu pomôcť. Pekné, a i podľa mňa úplne správne. Lenže doma potom zistí, že vlastne pre to veľa urobiť nemôže. Je len poverený, a tak nikto presne nevie, či to urobiť môže. A tak si to teraz ako horúci zemiak prehadzujú s parlamentom a predseda najsilnejšej vládnej strany navrhuje zmeniť ústavu a zvaliť to na prezidentku. Proruská časť opozície sa z toho teší, a radí: nedajte stíhačky, a bude po probléme. Ešte novší príklad: ďalší dôležitý rezort zostáva bez ústavného šéfa. Neviem, či to po pandémii a vnútrokoaličných zápasoch bolo spravodlivé, ale výsledok je, že premiér Heger získal poverenie viesť okrem celej vlády a financií, už aj zdravotníctvo. Ak to takto pôjde ešte niekoľko mesiacov, tak to bude čo do rozsahu pôsobnosti najsilnejší premiér v Európe, zároveň však aj jeden z najbezmocnejších. A proruská časť opozície sa z toho teší, lebo čím horšie, tým pre ňu lepšie. Milí priatelia, potrebujeme do politiky ľudí, čo vedia, ako sa vládne. Nemáme ich veľa, niektorí si so sebou azda nesú aj nejaké hriechy minulosti, ale nenechajme, aby sa nám štát rozložil. Alebo, aby sa dostal do rúk odborníkov v službách pána z Kremľa.