Dve politické posolstvá návrhu základného programu KDH

IMG_9649Predsedníctvo KDH v júli predložilo do diskusie kresťanským demokratom po celom Slovensku pracovný návrh základného programu KDH. Tento návrh vznikal takmer dva roky a na jeho tvorbe sa zúčastnilo viac ako päťdesiat autorov. Je to rozsiahly dokument zahrňujúci všetky oblasti verejnej politiky. Ide o rôznorodý návrh zámerov, ktoré chce Kresťanskodemokratické hnutie dosiahnuť v najbližších dvoch desaťročiach. V podobe, v akom ho predsedníctvo hnutia predkladá do vnútrostraníckej diskusie, obsahuje dve zásadné politické posolstvá. Jedným je programový zámer nevstupovať do vlády s nositeľmi ľavicovej politiky a druhým je dlhodobý cieľ zabezpečiť prácu pre každého.

Prvé politické posolstvo odmieta kartelovú dohodu s ľavicou. Vyhlasuje záväzok, že hnutie nebude kalkulovať so vstupom do vlády s nositeľmi ľavicovej alternatívy. Jedine v kritickej situácii, keď je nutné koncentrovať všetky sily, pripúšťa vytvorenie spoločnej vlády pravice a ľavice. Program odmieta tézu „za každých okolností byť pri moci“. Systémovým nástrojom boja proti mocenskej korupcii je, že nositelia spoločenských alternatív súťažia o hlasy voličov, a podľa výsledkov volieb sa pri moci striedajú.  Pre zdravú spoločnosť je silná opozícia rovnako užitočná ako vláda.

Tento zámer pracovného návrhu základného programu KDH má dva ďalekosiahle dôsledky. Jednak tým odmieta koncept kresťanskej strany ako akejsi „tretej sily“. V texte návrhu sa výslovne uvádza, že hnutie nebude hľadať politiku strednej cesty medzi pravicou a ľavicou. Má ambíciu byť jasným reprezentantom neľavicovej alternatívy usporiadania slovenskej spoločnosti.

Druhým, nevysloveným dôsledkom programového zámeru byť vyhraneným nositeľom politiky, ktorá predstavuje inú alternatívu ako postkomunistická ľavica, je naliehavá nutnosť rozšíriť okruh adresátov takejto politiky. Z programovej ambície patriť k hlavným hráčom zápasu o spoločenské usporiadanie Slovenska vyplýva, že takýto hráč sa nemôže opierať iba o relatívne nepočetnú a inými kritériami vymedzenú skupinu verných voličov. Nemôže byť politickou stranou, ktorá chráni a prednostne presadzuje záujmy cirkví a veriacich. Kresťanskej demokracii s ambíciou byť neľavicovou spoločenskou alternatívou musí ísť o celú spoločnosť. O každého. Svoje kresťanské postoje a presvedčenie môže a má premietať do politických hodnôt, akými sú spravodlivosť spoločenského usporiadania, ochrana ľudskej slobody, či podnecovanie solidarity medzi ľuďmi. Tak, aby tomu porozumeli i tí, čo nechodia každú nedeľu do kostola. A hlavne, aby si uvedomili, že práve tieto hodnoty naša spoločnosť potrebuje. Takáto kresťanská demokracia by pravicovým voličom nemala vnucovať témy, ktoré sú mnohým z nich cudzie, a navyše často ani nepatria k hlavným politickým témam spoločnosti. To nie je ústup od toho, čo ako kresťania považujeme za sväté. Zámer byť neľavicovou alternatívou spoločnosti nás zaväzuje k náročnejšej činnosti. Vyžaduje nielen zachovať vernosť svojmu presvedčeniu, ale zároveň ho premietať i do najširších spoločenských tém. Iba toto je cesta k tomu, aby sa kresťanská demokracia stala ozaj veľkou, a pre spoločnosť užitočnou politickou silou.

Druhé politické posolstvo je v pracovnom návrhu základného programu vyslovené iba ako zámer, ale nie je podrobnejšie rozpracované. V časti, ktorá sa týka sociálnej politiky sa uvádza, že „my, kresťanskí demokrati, chceme prácu pre každého. Len vtedy je spoločnosť spravodlivá, keď je organizovaná tak, že všetci majú možnosť pracovať. Je to dlhodobý zámer našej ekonomickej politiky.“ Samotná kapitola, ktorá obsahuje návrh dlhodobej ekonomickej stratégie má názov „Práca pre každého“. Skvelé, ibaže to je všetko. Návrh obsahuje len veľmi skromnú tézu, že KDH chce zvýšiť zamestnanosť zlepšením podnikateľského prostredia a podmienok pre zamestnávanie. To ale hovoria všetci, a hovoria to už dvadsaťpäť rokov.

Svet práce je presne tým bojiskom, kde by sme od čisto „kresťanských“ tém, mohli celkom prirodzene prejsť k všeobecne „ľudským“ témam, a pritom zostať verní nášmu kresťanskému presvedčeniu. Napokon súčasný pápež neustále zdôrazňuje práve túto dimenziu posolstva Tesára z Nazaretu. František vraví, že práca je viac než iba obživou. Práca dáva človeku dôstojnosť. Ak je spoločnosť organizovaná tak, že nie všetci majú možnosť pracovať, taká spoločnosť podľa pápeža nefunguje a nie je spravodlivá. Kresťanská demokracia takéto slová nesmie brať naľahko! Osobitne ak formuluje dlhodobé zámery svojej politiky.

Je dobre, že zámer postarať sa o prácu pre každého v pracovnom návrhu programu je, ale nepostačuje sa spoliehať len na neviditeľnú ruku trhu. Nebojme sa povedať, že práve tu musí človeku pomôcť i verejná moc. Nie je to zradou pravicovej politiky, aspoň nie tak, ako ju výslovne chápe návrh programu. V ňom sa uvádza, že „pod pravicovou politikou rozumieme podporu poctivého a aktívneho života, proti pasivite, pohodlnosti, ľahostajnosti a proti slepému rozdeľovaniu spoločenského bohatstva bez zásluh…“

Diskutujme o tomto návrhu a zachovajme jeho základné politické posolstvá! A hlavne sa potom podľa nich správajme. Pomôžeme tým nielen kresťanskej demokracii, ale hlavne našej vlasti.