Posledné všeobecné voľby za komunizmu boli u nás v máji 1996. To, že budú zvolení kandidáti Národného frontu bolo vtedy isté. Inú alternatívu komunisti už takmer štyri desaťročia nepripustili. A keby k voľbám prišiel čo len jeden človek a hlasoval by za, tak by aj tak navrhnutí kandidáti získali mandát. Kvórum nejestvovalo. Aj tak však komunistom veľmi záležalo, aby sa to číslo voličov blížilo ku sto percentám. Využívali na to kadejaké nátlakové finty a vcelku sa im to darilo. Tých posledných neslobodných volieb sa zúčastnilo 99,39% voličov. Komunisti to interpretovali, že ľud ich chce.
Lenže tých 0,41% voličov, ktorí sme vtedy neprišli, nebolo zas tak úplne málo. Ak dobre počítam, z 10,9 miliónov voličov v celom Československu to bolo vyše 65 tisíc ľudí. Časť z nich boli určite chorí a neúčasť aj niektorých ďalších nemusela byť úmyselná. Ale nepochybne nemálo z nás, sme to urobili ako gesto. Aby tí červení propagandisti nemohli svet, a hlavne vlastné národy oblbovať, že ich chcú všetci. Iste, bolo nás štatisticky málo, ale keď sme sa k tomu gestu odhodlali a vykonali ho, bolo to hlavne pre nás oslobodzujúce. A komunistov to určite škrelo. Ani neviem, kto boli vtedy konkrétni kandidáti a možno niektorí boli aj slušní ľudia. To, že som ich nevolil, nebolo proti nim, bol to môj postoj k vtedajšej panujúcej moci.
Dnes je tá karta obrátená. Hlasuje sa o niečom, čo vláda nechce. Keďže v prípade referenda ústava pre jeho platnosť požaduje vysoké kvórum, je jasné, aký bude celkový výsledok. Ten nevyplynie z hlasovania o otázkach, ale z účasti. Alebo presnejšie povedané z neúčasti. A čím bude neúčasť vyššia, tým silnejšie budú postkomunistickí propagandisti môcť zasa tvrdiť, že drvivá väčšina ľudu nie je proti nim. Máme dnes našťastie pluralitnú demokraciu, takže referendum, ktoré vystavuje účet súčasnej vládnej moci, je vôbec možné. Nejde v ňom ani tak o konkrétne otázky, ale o to, koľko ľudí príde a pod ten účet sa tak podpíše.
Nerobím si ilúzie, ale iba si pripomínam ten pocit z májových volebných dní roku 1986, keď som sa odhodlal to gesto urobiť a neprísť. Vtedy som si povedal, že už ma nikto nebude manipulovať, aby som urobil navonok neškodný a prázdny úkon (lebo výsledok od neho vôbec nezávisel), ktorý však potom bude interpretovať odlišne od môjho skutočného presvedčenia. Pre tento istý pocit som zas naopak dnes prišiel a hlasoval.