Františkove výzvy pre rok 2015 by mohli byť užitočné i pre život na Slovensku

WP_20150106_12_26_14_ProTo, čo pápež František pri svojom predvianočnom stretnutí s vatikánskymi zamestnancami odporučil im, je výzvou a mohlo by byť dobrým predsavzatím i pre každého, kto chce niečo vykonať pre spoločné dobro kdekoľvek. I u nás, na Slovensku.

Pápež v prvom rade nabáda ku starostlivosti o duchovný život. Ako je to v našom verejnom živote? I keď sme sa pred štvrťstoročím oficiálne rozišli s materialistickými poučkami, náš súčasný verejný život sa znova stal hlavne zápasom o kšefty. Usilujme sa vrátiť k ideálom slobody, spravodlivosti a solidarity! Verejný život bez ideálov zostáva bez duše a nikto sa v ňom nemôže cítiť dobre. Dokonca ani tí, čo z neho koristia.

Druhá Františkova výzva smeruje ku starostlivosti o rodinný život. Ani jeho základom by ale nemali byť ekonomické vzťahy, ale podľa pápeža by to mal byť čas, pozornosť a láska, ktorú si členovia rodín vzájomne darúvajú. Bolo by žalostne málo, keby sme našu starostlivosť voči tomu, čo potrebujú rodiny u nás na Slovensku, zredukovali na tri otázky v referende.

Do tretice rímsky biskup pobádal vatikánskych zamestnancov ku starostlivosti o medziľudské vzťahy. Ak niečo vyznávame, ak sa hlásime k nejakým hodnotám, práve v týchto vzťahoch to musí byť vidno. Márne by sme hovorili o spravodlivosti, ak naše skutky vo vzťahoch voči ľuďom okolo nás spravodlivými nebudú! To, ako žijeme s ľuďmi, s ktorými sme sa i tu, v tejto našej krajine pod Tatrami stretli, to je skúšobný kameň autenticity toho, k čomu sa slovami hlásime.

Dávať si pozor na jazyk! To je ďalšie odporúčanie Svätého otca. Každá urážka, každé zneváženie nášho blížneho, vnáša do nášho spoločného života vnútorný konflikt a napätie. Koľko len špiny sa hádže vo verejnej diskusii i v našej vlasti! A komu to čo len za mak pomôže? To neznamená, že sa nemá verejne hovoriť o tom, čo sa nerobí dobre. Ale i kritické slová možno vysloviť slušne a s rešpektom voči dôstojnosti druhého človeka. O koľko lepšia by bola atmosféra v našom národnom spoločenstve, keby sa do neho navrátila elementárna vzájomná úcta!

A František pokračoval: vyzýva odpúšťať ľuďom, ktorí nás zranili a ošetrovať rany, ktoré sme sami spôsobili iným. Dá sa to vôbec i v spoločenskom živote? Podľa mňa dá, ale je to sizyfovská fuška. Znamená to vzdať sa nesmierne účinnej barličky démonizovania našich politických protivníkov, a byť pripravený spolupracovať i s nimi na dobrej veci. A to i vtedy, ak sa oni voči nám správali, či dokonca ešte správajú inak. To v politike nie je ľahké. Znamená to čeliť nielen ich nepochopeniu, ale i radikálom z vlastného tábora. A predsa, skutočné zmierenie v spoločnosti bez takéhoto prístupu nikdy samo nepríde.

Výzva pracovať s nadšením, pokorou, kompetentne a so zanietením je iste zrozumiteľná, ale ani to nie je samozrejmosť. Pretože sa nám často nechce, a tak potom len frfleme, pracujeme len tak napoly, niekedy šlendriánsky, ale to nás napokon potrestá všetkých! I toto odporúčanie by sme u nás mohli brať vážne.

Ďalej František varuje: pred nenávisťou, čo vedie k pomste, osočovaním, márnomyseľnosťou, ale i pred neustálym sťažovaním sa. I keď sa nám môže zdať, že na to, či ono, jestvujú dobré dôvody, pápež tu radí radšej si zahryznúť do jazyka. V politike je práve roznecovanie nenávisti dakedy najúčinnejšou zbraňou. Koľko osočovania, ale i prázdneho nariekania je dnes vo verejnom diškurze! A komu to pomáha? Nuž občas sa s tým dajú vyhrať voľby. Ale i prehrať vojnu, ku ktorej nenávisť často vedie. Nenávisť národom škodí viac ako zbrane hromadného ničenia.

Nuž a napokon František vyzýva starať sa našich najslabších blížnych. O tých, čo sú v núdzi. O starých ľudí, chorých, hladujúcich, o tých, čo nemajú strechu nad hlavou a o cudzincov. Aj toto je i spoločenskou výzvou! To, do akej miery je spoločnosť skutočne ľudskou, to závisí predovšetkým od toho, ako sa dokáže postarať o tých najbezbrannejších.

Františkove výzvy nie sú ani ľavicové ani pravicové. Sú o tom, aby sme sa usilovali byť ľudskejší. Ľavica i pravica môžu mať odlišné predstavy o cestách, ako tieto pekné predsavzatia napĺňať, a bude dobre, ak ich pluralitnej spoločnosti ponúknu. Len nech nestrácajú zmysel pre ich podstatu! Lebo ak by sme sa o napĺňanie týchto predsavzatí dokázali aspoň trochu v tomto roku usilovať, tak napriek kríze, a napriek vážnym bezpečnostným rizikám dnešného sveta, bolo by nám tu na Slovensku o rok určite lepšie!