Prečo všetci, čo by chceli mať už s tou ukrajinskou vojnou konečne pokoj, nemajú dobrého slova na Zelenského? Prečo predovšetkým Putin je ochotný urobiť všetko, dokonca núka aj prímerie na čas, keď by Ukrajinci zorganizovali voľby, len aby sa mohol zbaviť toho, jemu tak odporného, „chudóžnika“?
Je to preto, lebo vojna nie je demokratický zápas, v ktorom sa rozhoduje hlasovaním. Nie Ukrajinci sa vydali na túto pochybnú cestu. Vnútil im ju Putin. A v nej sú dôležité zbrane, počty vojakov, spravodajské informácie, stratégia a taktika, a ako povedal kedysi Napoleon, aj šťastie. Ale to najdôležitejšie je čosi, čo zdôraznil pred dva a pol tisíc rokmi veľký znalec vojnového umenia Majster Sun a v novodobejšej histórii Clausewitz: vojna je súbojom vôlí vojvodcov. A treba uznať, ruský imperátor je mužom oceľovej vôle. Slabosi po celom svete jej ustupujú ešte predtým, než by od nich začal niečo požadovať. Ale v Kyjeve narazil. Mužíček, ktorému sa sprvoti vysmieval, sa zrazu ukázal ako vojvodca, ktorý sa nezlomí. Už v prvých dňoch invázie, keď sa ruské vojská ocitli na predmestí jeho sídla, odmietol pohodlnú cestu emigrácie. Jeho vôľu udržať Ukrajinu, ako štát, v ktorom bude o jej osude rozhodovať ukrajinský ľud, nedokázala už skoro štyri roky zlomiť ani presila ruských zbraní a vojakov, a ani tá oceľová vôľa kremeľského pána.
Preto je pre Putina Zelenskyj terčom číslo jeden. Potrebuje sa ho zbaviť, aby zlomil vôľu ukrajinského odporu. A preto lezie Zelenskyj na nervy Trumpovi, Vanceovi, ale i Ficovi a všetkým, čo ustupujú Putinovej vôli, lebo ich vôľa je chatrná a chcú mať zo servilnosti voči tej oceľovej z Kremľa výhody, alebo mať aspoň svätý pokoj od rinčania zbraní. Čo by sa potom stalo s ukrajinským ľudom je im celkom ukradnuté. A presne preto by mali všetci ľudia, ktorí ešte veria v to, že spravodlivosť je hodnota, za ktorú má zmysel bojovať, stáť na strane Zelenského.