Milí priatelia, po niekoľkodňovej odmlke sa do tohto elektronického priestoru zasa vraciam. Ďakujem všetkým, ktorí ste mi vyjadrili podporu v pre mňa (a podľa mňa i pre štát) pohnutých chvíľach. Niektorí ste mi tiež kládli otázku, či mi to bolo na tie dva mesiace vôbec treba? Je pravda, že keď ma od pani prezidentky ešte pred zostavením vlády oslovili, vypýtal som si dvadsať štyri hodín na rozmyslenie. Mal som iné plány. Ale dnes hovorím, že som rád. Bola to pre mňa veľká skúsenosť. A aj napriek tomu, ako to dopadlo, podarilo sa viacero dobrých vecí. Ale hlavne, mám dnes jasnejší pohľad na našu pomiešanú a veľmi komplikovanú verejnú scénu. Zbavil som sa niektorých predsudkov a to je vždy dobre.
Keďže je nedeľa, zakončím dnešný príspevok slovami pápeža Františka, ktoré predniesol zhruba pred mesiacom: “Ježiš vyhlasuje, že sa nemáme báť: nie preto že by vo svete všetko dobre dopadlo, ale pretože pre nášho Otca máme veľkú cenu, a tak nič dobrého nepadne navnivoč… Akoby chcel povedať, že sa kvôli vernosti jeho posolstvu nemáme báť nepochopenia a kritiky, straty prestíže a ekonomických výhod, ale máme sa strachovať o to, či nemrháme životom, keď sa ženieme za ničotnosťami… Zachovať vernosť tomu, čo má cenu, vyjde draho. Niečo stojí, keď ideme proti prúdu, keď sa vymaníme z podmienenosti všeobecnej mienky, keď nás tí, čo plávajú s prúdom vykážu na stranu. To však nie je dôležité. Ježiš hovorí, že záleží na tom, aby sme nezahodili to najväčšie dobro, teda život…” Dosť som si to v uplynulých dňoch pripomínal. Peknú nedeľu, priatelia, ideme ďalej!