Kresťanstvom inšpirovaná politická strana, ktorá môže prehovoriť k srdciam ľudí našej doby musí byť nekonfesionálna. To znamená, že by mala byť naozaj otvorená pre ľudí, ktorí sa hlásia k rôznym cirkvám, ba aj náboženstvám, a aj pre ľudí, čo sa nehlásia k žiadnemu vyznaniu.
Vždy som uvažoval nad tým, prečo po vojne vo svojich 70 rokoch Adenauer zakladal novú stranu, keď po celý dovtedajší život bol členom tradičnej kresťansko-demokratickej strany Centrum. V čom sa odlišovala? Práve v tomto. Centrum bola katolícka strana, ktorá vznikla v období kultúrnych vojen v Nemecku koncom 19. storočia. A takou zostala. Nikto iný, ako veriaci kresťania katolíci ju nepodporoval, a to samozrejme tiež nie všetci. Vážená strana počas medzivojnovej Weimarskej republiky, ale nie tak silná, aby zabránila nástupu nacizmu. Adenauer, hoci sám poctivo veriaci kresťan, to pochopil, a po tragédii svetovej vojny začal budovať kresťanskodemokratickú politickú formáciu inak. Združovala ľudí, ktorí rešpektovali kresťanský obraz človeka. Bez ohľadu na to, k akému vyznaniu sa hlásia. To sa premietlo do programu a i činnosti strany tak, že sa stala na desaťročia pilierom nemeckej politiky. Dnes aj európskej.
Moja predstava obnovy KDH smeruje presne k takejto politike. Založenej na kresťanskom obraze človeka, ale tak, aby sa v nej mohli angažovať a mohli ju voliť ľudia bez ohľadu na vyznanie. Samozrejme, ako nedávno v diskusii o tejto téme povedal jeden z členov Kresťanskodemokratickej akadémie KREDIT, aby zostala takou, aby ju mohli voliť aj katolíci. O tom, čo znamená kresťanský obraz človeka a aké to má dôsledky na program a praktickú politiku neskôr.