Ak by sme prijali logiku takmer storočného barda americkej diplomacie Henryho Kissingera, že treba rokovať, a treba, aby každý niečo popustil, tak by sme sa museli zmieriť s tým, že agresivita sa vypláca. Lebo Rusi zabrali násilne časť územia Ukrajiny, teraz ich priamo napadli a vedú tam vojnu, a aby skončila, Kissinger z Davosu Ukrajincom radí, aby Rusom pustili to, čo im zobrali pred 24.februárom. Vždy som si vážil úsudok tohto amerického štátnika a dodnes sa často vraciam ku knihám, ktoré napísal. A práve on píše, že vydržia iba také dohody, ktoré obe strany budú považovať za spravodlivé. Taký “deal”, v ktorom okupant láskavo prestane vraždiť a znásilňovať za to, že sa obeť zmieri s tým, že agresorovi zostane to, čo už ukradol, taký kšeft predsa nemôže nikto na Ukrajine považovať za spravodlivý. To vyhovuje ľuďom a krajinám, ktoré chcú mať pokoj, ale na účet druhých. Fuj! Také rady si Kissinger, pri všetkej úcte, ktorú k nemu prechovávam, môže strčiť za klobúk!