Opatrenia, ktoré naozaj pomôžu spomaliť šírenie sa nákazy dodržiavajme! Možno i také, ktoré nám nikto neprikazuje. Ale od tých, čo majú moc, vždy, aj v dobách krízy požadujme, aby postupovali striktne v súlade s ústavou. Inak je to cesta do neslobody. Jeden zo základných článkov ústavy hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pre občanov takto platí presne opačný režim, ako pre štátne orgány, ktoré môžu robiť iba to a tak, ako to ustanovuje ústava a príslušné zákony.
Tieto základné pravidlá sa nemenia ani v dobe núdzového stavu. Ústavný zákon, ktorý upravuje núdzový stav umožňuje vláde obmedziť v nevyhnutnom rozsahu niektoré základné práva a slobody, ale iba tie a tak, ako to je uvedené v ústavnom zákone. Nemôže napríklad nariadiť nútený pobyt v obydlí, pretože takýto zásah do práv občanov je možný len počas výnimočného stavu. A na tom by sa musela vláda dohodnúť s prezidentkou, ktorá si nepochybne ústavu číta. A samozrejme, nikoho nemožno nútiť, aby chodil nakupovať s negatívnym testom z dobrovoľného masového testovania.
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu som na jar roku 2002 ako minister vnútra spolupredkladal. Vtedy už pol roka vládla hystéria strachu pred teroristickými útokmi. Samozrejme, že my, čo sme v tom období niesli zodpovednosť za bezpečnosť občanov, by sme mali radi voľnejšie ruky a viac oprávnení. Ale dobre si pamätám na diskusie s múdrymi ústavnými právnikmi. Krízové situácie sú pre mocných vždy pokušením uchvátiť si viac moci, ako im patrí. A niekedy o toľko viac, že si ju potom už nenechajú demokraticky odňať. Pozor na to, priatelia!