Keby to nebolo tak tragické, bolo by to skoro komické. Dravci sa jeden po druhom rozhodli kašľať na civilizované ohľady, či pravidlá a násilím si berú, čo sa im zažiada. Ničia, rozbíjajú a zabíjajú. A civilizovaný svet sa v takej chvíli dožaduje, aby si sadli za rokovací stôl. Agresori tam občas aj pošlú nejakých svojich svojich zástupcov. Tretiu ligu. Jediný mandát, ktorý títo „vyjednávači“ majú je požiadavka kapitulácie obetí, i celého civilizovaného sveta pred ich silou. V tom istom čase však bezohľadne naďalej pokračujú v násilných akciách. Diplomacia v tejto etape, milí priatelia, nezmôže nič. Súbežne s ľubovôľou násilníkov vedie k tomu, o čo im ide: formuje nový svetový poriadok, v ktorom platí zákon džungle. Právo silnejšieho.
Je mi ľúto, že to musím napísať, ale toto je čas, keď je treba o civilizovanejší svet znovu bojovať. Inak to nepôjde. Mužom a ženám, ktorí sa dnes schádzajú na summite NATO v Haagu, by som rád pripomenul nótu, ktorú ešte ako prvý lord admirality vláde, ktorej bol v tom čase členom, ale ešte ju neviedol, poslal Winston Churchill v decembri 1939. Vyzýval ju ku, pre civilizované krajiny neobvyklému, vojenskému opatreniu vo vodách okolo Nórska, kde vtedy ako spojenci operovali spoločne nacisti so sovietmi. Churchillova výzva končí slovami, ktoré podľa mňa platia aj dnes: „Konečným sudcom je naše vlastné svedomie. Bojujeme za návrat vlády zákona a za ochranu slobody malých krajín. Naša porážka by znamenala príchod veku barbarského násilia a stala by sa osudnou nielen pre nás, ale i pre nezávislosť každej malej krajiny v Európe…máme právo, sme dokonca zaviazaní povinnosťou ustúpiť dočasne od niektorých ustanovení práve tých zákonov, ktoré sa snažíme upevniť a znovu potvrdiť…Nebolo by správne ani rozumné, aby agresor mal získať na jednej strane výhody pošliapavaním všetkých zákonov, a na druhej strane by ťažil z toho, že by sa schovával za vrodenú úctu, akú majú k zákonu jeho protivníci. To, čo nás musí teraz viesť je skôr humanita než legalita. Toto všetko musí rozsúdiť história. My teraz čelíme udalostiam.“ Britská vláda vtedy nóte svojho námorného ministra nevyhovela. Najbližšie týždne však ukázali, že mal bohužiaľ pravdu a Chamberlainov kabinet skončil.
To však je už história. My dnes čelíme udalostiam dneška a rovnako potrebujeme trochu statočnosti k akcii. Dravci, kým sa cítia pri sile, pri rokovacom stole nikdy neustúpia. Áno, raz, keď už budú o miesto pri ňom prosiť, budem sa prihovárať za to, aby sme boli veľkorysí, a pustili ich k nemu. Teraz to však ešte zďaleka tak nie je.