„Stahují se temná mračna, a smečka je krvelačná…,“ spomenul som si dnes počas behu pod devínskym bralom na verš z pesničky, ktorú za našich študentských čias, teda v čase komunizmu, spieval Jaroslav Hutka. Aj keď prísne vzaté, v dnešnom svete tá naša slovenská svorka chce byť skôr chytrácka, myslí si (naivne), že vybabre so všetkými a v podstate je zbabelá. Ale krvilačných svoriek je v dnešnom svete viacero. A vôbec to nevyzerá, že len tak prestanú takými byť. Rozhodne nie pri potemkinovských rokovacích stoloch. Ostatne so zlom sa nevyjednáva. So zlom treba bojovať.