Ústavný súd si splnil svoju povinnosť (aspoň niekto si ju v tomto štáte plní) a konštatoval, že to, čo si vie prečítať každý, platí i pre prípad súčasnej vlády. Asi nikto neočakával iný výsledok. A vidno, že Róbert Fico naň pripravený je. Koná okamžite. Z jeho koaličnej zostavy v tejto chvíli asi nie je nikto pripravený na to, aby ho mohol začať vydierať. Ak teraz v parlamente získa vláda dôveru, jej pozícia sa do záverečného roka jej mandátu neobyčajne posilní. Ak nezíska, tak bude pokračovať v režime poverenia, lebo iná zostava, alebo úradnícka vláda nie sú ani trochu pravdepodobné.
Dúfam, že si to opozičné strany uvedomujú a v rozprave sa nebudú vyžívať iba v pohoršovaní sa nad tým, že ony si ústavu prečítali správne a Fico nie. To v tejto chvíli už prestalo byť zaujímavé. Ich jedinou zmysluplnou odpoveďou teraz je vrátiť sa k téme, kvôli ktorej vlastne ústava toto hlasovanie o dôvere chce: k slovenskému dlhu. Toto je chvíľa, keď môže opozícia verejnosti povedať, ako by ona s peniazmi nás všetkých hospodárila lepšie. Ako to chce robiť po voľbách, ak získa mandát. Keby sa rozprava viedla v takom duchu, tak by sa azda potom aj ukázalo, komu ide fakt aj o Slovensko, nielen o vlastnú partaj a o seba. A asi aj kto je schopný spolupracovať na niečom, čo je v záujme nás všetkých, a kto nie. My kresťania tomu hovoríme spoločné dobro. Toto je dôležitý moment tohto volebného obdobia. Nepremrhajte ho, panie poslankyne a páni poslanci!