Čaro kresťanskej demokracie, ktorá sa sformovala na Slovensku v Novembrovej revolúcii roku 1989 je, že vzišla zo zápasu o slobodu. Cieľavedome nenadviazala na ľudácku politiku z prvej polovice 20. storočia, ani na koncepciu kresťanských strán, aké vznikali na konci storočia ešte predtým, ako výkonné ramená cirkevnej hierarchie. Celkom vedome sme chceli prekonať toto dedičstvo, lebo sme ho považovali za neblahé. Ako občania, ale aj ako dovtedy prenasledovaní a bojujúci kresťania. Našim zámerom nebolo využiť politiku na to, aby sme obracali spoločnosť na našu vieru. Boli (a dúfam, že ešte sme) presvedčení, že tak ako našu slobodnú vôľu rešpektuje náš Stvoriteľ, tak sme ju povinní rešpektovať aj my. A že v záujme dôstojného života ľudí je našou povinnosťou bojovať za ňu vždy, keď ju niekto ľuďom upiera. Toto bolo Novembrové DNA, ktoré malo KDH vo svojej kolíske. Nechceli sme katolícky štát, chceli sme demokratický štát.
Všetci, ktorým šlo o slobodnú, demokratickú a otvorenú spoločnosť boli našimi prirodzenými politickými spojencami. Dokázali sme spolu bojovať vždy, keď bola sloboda ohrozená, a dokázali sme spolu aj vládnuť, a uskutočniť reformy, z ktorých Slovensko žilo potom po desaťročia. Spoločne s nimi sme našu vlasť doviedli do rodiny európskych demokratických štátov a do systému kolektívnej bezpečnosti, ktorý našu civilizáciu chráni. Počas týchto dlhých tridsať päť rokov sa samozrejme tu a tam medzi nami v KDH ozývali aj hlasy volajúce po návrate k ľudáckej politickej mentalite, alebo k pokušeniu využiť donucovaciu moc štátu k tomu, čo by malo byť výlučne vecou slobodného rozhodnutia človeka. Tí, ktorí s týmito predstavami o zmene základnej koncepcie tohto hnutia prichádzali, napokon takmer vždy skončili v tábore, ktorý je voči slobode človeka podozrievavý.
Dnes je podľa mňa KDH znovu na križovatke, na ktorej si bude musieť vybrať, na ktorej strane našej spoločenskej barikády stojí. Či si zachová svoje DNA Novembrovej revolúcie, alebo či sa vydá inou cestou. Hlasovanie o navrhovaných ústavných zmenách bude mať väčší symbolický význam, ako je ich reálny obsah. Ono zásadne ovplyvní, či bude KDH v budúcnosti schopné spolupracovať s ostatnými bojovníkmi za otvorenú a slobodnú spoločnosť, alebo ich na svoju stranu stiahnu jej protivníci. Alebo bude v izolácii od hlavného politického zápasu súčasného sveta (i Slovenska) upadať do hrdej bezvýznamnosti ochrancu pokladu, o ktorý už bohužiaľ drvivá väčšina spoločnosti nemá záujem.
Milí priatelia, a hlavne poslanci z poslaneckého klubu KDH, som presvedčený, že skutočný postoj Kristovho učeníka, nie je ten tretí z nich. Rád sa o tom s kýmkoľvek z Vás aj osobne pozhováram. Držím Vám palce, aby ste to čaro kresťanskej demokracie, ktoré vyplýva z jej DNA strany Novembra zachovali!