Krízový plán pre KDH

michal„Situácia je vážna, nie však zúfalá“ bol názov francúzskeho filmu zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Ale vystihuje i stav kresťanskej demokracie na Slovensku po sobotných parlamentných voľbách. Tí, čo jej prajeme, sme samozrejme smutní. Ale zasa na druhej strane je dobre si uvedomiť, že je to príležitosť, ktorá KDH vyvedie zo sveta politického kšeftovania a môže ho priblížiť k svojmu ľudu. Veď ak by sme boli dostali len o šesť stotín percenta viac, tak by naši lídri teraz museli venovať energiu handlovaniu o ministerské posty v niektorej z absurdných a programovo nekonzistentných vlád. A pritom by nám znovu unikalo, že stav kresťanskej demokracie by nebol o nič lepší, ani keby sme boli získali o tých tisíc sedemsto hlasov viac. Takto sa môžeme sústrediť na to, aby sa KDH stalo pre slovenskú spoločnosť opäť potrebným. O to by nám teraz malo ísť predovšetkým!

Aby sa to podarilo, čaká nás veľa práce. To, čo je pre budúci osud KDH mimoriadne dôležité, sú predovšetkým prvé kroky. Spôsob, akým sa dokážeme vysporiadať s prehrou. Či nás zabije, alebo posilní? Je to krízový okamih, a práve v takej chvíli treba konať s chladnou hlavou. Dôležité je robiť jednotlivé rozhodnutia rýchlo, ale nie zbrklo.

Krízový plán pre KDH pre túto situáciu obsahuje tri základné kroky. Po prvé, treba zvolať riadny snem, ktorému bude predchádzať poctivá rozprava v celej základni hnutia – od klubov, cez okresné snemy až po ten veľký, čo bude rozhodovať. Po druhé, je potrebné sa vrátiť k pravidlu, aby sa voľby funkcionárov v hnutí konali častejšie, najlepšie každý rok. A po tretie, je nutné vytvoriť skupinu, ktorá pripraví a predloží snemu plán reformy KDH. Aby toto všetko prebehlo v súlade so stanovami a demokraticky, to je ešte zodpovednosť doterajšieho vedenia.

V krízovej situácii treba predovšetkým dodržiavať pravidlá. Keď je ľuďom dobre, tak sa spravidla bez problémov dohodnú. Ale keď sa zjavia problémy, tak sa dohoda dosahuje ťažšie. Práve pre takéto situácie sa vytvárajú pravidlá. V prípade vyvodzovania zodpovednosti z volieb nás v KDH viažu dva druhy pravidiel. Jednak je to naša vnútorná organizačná norma – stanovy, a jednak sú to všeobecne platné demokratické pravidlá. Tie síce nie sú nikde komplexne kodifikované, ale ak ich nedodržíme, tak sa nám to vždy napokon vráti. A nie v dobrom.

Stanovy hovoria jasne. Predseda do šiestich mesiacov po parlamentných voľbách zvolá snem a ten rozhodne o novom vedení strany. O predsedovi, podpredsedoch, ďalších funkcionároch a o členoch Rady KDH. Novozvolená Rada KDH potom zvolí zostávajúcich členov Predsedníctva KDH. Pred týmto všetkým sa konajú schôdze klubov, okresné snemy, ktoré si tiež zvolia svojich nových funkcionárov a delegátov na veľký snem, hlavne však, takýmto spôsobom sa vlastne celá členská základňa zapojí do riešenia spoločného problému. Tak to chcú stanovy, tak je to čisté, a hlavne demokratické. Aj keď to samozrejme nejaký čas trvá. Demokracia si vyžaduje aj čas.

Vyvodzovanie zodpovednosti z volieb a voľbu nových funkcionárov nemôže riešiť mimoriadny snem ani „stará“ Rada. To by o tak citlivej otázke, a hlavne o budúcnosti KDH rozhodovali tí, čo za výsledok volieb nesú tiež svoj diel zodpovednosti. „Stará“ Rada predsa schválila kandidátnu listinu, volebný štáb a pravidlá pre volebnú kampaň. I tieto jej rozhodnutia nepochybne mali na výsledok volieb nemalý vplyv. A nebolo by spravodlivé, keby sa jedni zbavovali zodpovednosti „odstreľovaním“ druhých. Ak by sa rozbehol takýto proces, skončíme ako SDKÚ.

Politicky citlivá je otázka výmeny vedenia po prehratých voľbách. Je to legitímna požiadavka, ale i to má svoje pravidlá. Tentokrát z iného súdka. Politika je zápas, a ak nebudeme dodržiavať i pravidlá, ktoré sa uplatňujú v boji, tak nemôžeme nikdy vyhrať. Každý veliteľ môže občas utrpieť porážku. Zlý veliteľ vtedy stratí hlavu, prestane veliť, alebo ujde a vojaci prepadnú panike. S heslom „zachráň sa kto môžeš“ sa jedni vzájomne pošliapu, iných dorazí nepriateľ. Dobrého veliteľa spoznáme podľa toho, že práve v takomto kritickom momente vojsko sústredí a riadi jeho disciplinovaný ústup z bojovej línie. Keď ho dopraví do bezpečia, spočíta straty, postaví stráže, zaháji výcvik a nabije kanóny. Až vtedy dobrý veliteľ požiada o vymenovanie nového veliteľa, ktorý vojsku vráti vieru vo víťazstvo.

V politike to nie je inak. Napokon aj vláda po voľbách podá demisiu, ale prezident ju poverí, aby vládla až do vymenovania vlády, čo vzíde z volieb. Ani vojsko, ani štát a ani politická strana nesmie ani na chvíľu zostať bez vedenia. Preto považujem postup predsedníctva KDH po voľbách za správny a štandardný. Aj keď sa to kadekomu nepáči. Bolo by politicky správne, keby na schôdzi Rady budúci týždeň tí členovia vedenia, ktorí sa chcú uchádzať o znovuzvolenie odstúpili. Ostatní by mali vyhlásiť, že sa na sneme nebudú uchádzať o mandát, a viesť stranu až do konania riadneho snemu.

Zo stanov a zo základných demokratických pravidiel vyplýva takýto postup.

Rada KDH budúci týždeň, teda ešte „stará Rada“, by nemala prijímať už žiadne ďalekosiahle rozhodnutia. Mala by rozhodnúť o kľúči delegátov pre snem a prijať všetky procedurálne rozhodnutia, ktoré sú k tomu potrebné.

Rada by mala tiež vytvoriť komisiu, ktorá by analyzovala hlavné príčiny stavu, v ktorom KDH je, a navrhnúť snemu opatrenia na zlepšenie. Teda pripraviť plán reformy KDH.

Nič viac, nič menej by „stará“ Rada už nemala rozhodnúť.

Za mimoriadne dôležitú súčasť krízového plánu považujem návrat ku každoročnému skladaniu účtov. Štvorročné volebné obdobie vedie k tomu, že sa zo strany vytráca dynamika a život. Je absurdné, aby sme v máji, alebo v júni tohto roku volili predsedu, ktorý bude viesť KDH do volieb o štyri roky. Toto by sa rozhodne malo zmeniť. Je to v pôsobnosti snemu, pretože by šlo o zmenu stanov.

Veľa očakávam od našej mládežníckej organizácie KDMS. Jej pozícia na kandidátnej listine bola nedôstojná, a preto nikto nemôže povedať, že výsledok je dôsledkom aj ich činnosti. Prichádza ich čas. Reštart, generačnú výmenu, omladenie strany nemôže vykonať nikto iný, iba mladí. Oni nie sú zapojení do žiadnych pozičných zápasov, oni sa môžu stať nádejou nového KDH. Dobre ich počúvajme, a v diskusiách v našich kluboch, na okresných snemoch a napokon na „veľkom“ sneme ich povzbudzujme a podporme!

Ťažisko obrody KDH by malo vzísť z rozpravy na úrovni členskej základne. Z klubov a okresných snemov. Pamätajme, že by nás pri tom nemala viesť zlosť zo zlého výsledku, ktorú si budeme ventilovať obviňovaním každého, okrem seba! To by bola cesta do pekla. Všetci sme sa svojim dielom nejako zaslúžili za stav, v ktorom KDH je. A upozorňujem, že zďaleka nie všetko sa dá merať iba volebným výsledkom. Veď je veľa vecí, na ktoré môžeme byť hrdí. Pamätajme aj na to! Veľký florentský mysliteľ Niccoló Machiavelli napísal, že „…Rimania nielen zriedkakedy prejavovali nevďačnosť, ale tiež nikdy netrestali chybné kroky svojich vojvodcov v boji, pokiaľ neboli vedené zlými úmyslami…Vychovávali tým v nich samostatnosť a operatívnosť v rozhodovaní.“ (Niccoló Machiavelli: „Úvahy o vládnutí a o vojenství“; Naše vojsko, Praha 1987, str.221)

Skutočnú reformu KDH môže spustiť len takto pripravený riadny snem. Nemôže to byť takzvaný mimoriadny snem, ktorý môže podľa stanov predseda zvolať v naliehavých prípadoch. Nemôže preto, lebo delegátmi mimoriadneho snemu sú ľudia, ktorí tam boli delegovaní ešte pred štyrmi rokmi a na toto už nemajú mandát. Okrem toho teraz nejde o naliehavú situáciu, ktorú treba riešiť hneď. Treba ju riešiť predovšetkým koncepčne a dobre. A demokraticky. A napokon tak. ako to požadujú aj naše stanovy.

Na riadnom sneme sa zvolí nové vedenie KDH. Nikto nemôže nikomu zakázať, aby sa uchádzal o mandát. Ani ľuďom z dnešného vedenia. Bude už vecou členskej základne a jej delegátov, ktorých vyšle na snem, aby posúdili, kto bude schopný vyviesť KDH zo situácie, v ktorej sa nachádza po sobotňajších voľbách. Kto bude schopný vzbudiť v ľuďoch, ktorí tvoria naše hnutie, nádej vo víťazstvo.