Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či je KDH ochotné sa dopredu zaklínať, že nepôjde s progresívcami, alebo s Pellegrinim, prípadne s fašistami najrozličnejších proveniencií, či zas naopak s liberálmi najrozičnejších druhov. Nuž odo mňa to samozrejme nezávisí, nie som členom vedenia a toto je naozaj zodpovednosť tých, čo strany vedú. Ale táto vec je mi jasná. Otázke “s kým?” je nadradená iná otázka, a to otázka “čo?” V spoločnostiach rozdelených na klany je zradou, čo i len prehovoriť s niekým z konkurenčného klanu. Tam je otázka “s kým?” základnou otázkou. V normálnej, demokratickej politike treba však mať najskôr jasno v tom, čo chceme dosiahnuť. Dlhodobo, a čo je hlavnou témou aj práve teraz. Ak si vieme dať odpoveď na toto, tak nám z toho celkom prirodzene vyjde, s kým áno a s kým nie. Myslím si, že životne dôležitou programovou požiadavkou pre súčasnú politiku je udržať to, čo nám priniesol November. Slobodnú, pluralitnú spoločnosť a návrat do civilizácie, v ktorej žili naši predkovia po stáročia. Do západnej civilizácie. Nič by nemalo byť pre KDH v tejto dejinnej situácii dôležitejšie, než aby ako jediná relevantná ponovembrová strana chránila to, čo nám vtedy demokratická revolúcia doniesla. A pri tom bude potrebné spolupracovať s každým, komu ide o to isté. Lebo sú tu aj takí, a sú stále silnejší, ktorí chcú vrátiť pomery pred čas, keď si jeden z ich lídrov okachličkoval kúpeľňu. Aj v politike “je čas bojovať a je čas spolupracovať”, mohli by sme parafrázovať biblického Kazateľa. Spolupracovať je lepšie, ale nedá sa vždy a s každým.