Požičiam si od Henryho Kissingera, ktorý minulý rok (ako 99 ročný) v knihe “Umenie politickej stratégie” upozornil, že ak hovorí odhodlaný protivník o mieri, má to preňho “výhradne taktický význam”. Táto jeho tragická skúsenosť je dôležitá, lebo mier chce samozrejme i ten, kto sa bráni. Koho agresor napadol. Ibaže obeť sa bráni preto, lebo sa chce vrátiť k pokojnému spolužitiu. Násilníkovi sa mierová rétorika niekedy hodí z taktických dôvodov. Aby neskôr pokračoval. Preto by všetci tí, čo aj z ušľachtilých pohnútok volajú po mieri, mali veľmi pozorne rozlišovať, či ide o taktiku, alebo o skutočný pokoj zbraní. Inak sa môže stať, že svojim volaním pomôžu tomu, kto sa rozhodol pre násilie. Aby zosilnel a potom udrel s novou silou. Svet je zložitejší, než nám často predkladajú zábery z večerných správ, útočiace predovšetkým na emócie divákov. Bez toho, aby sme rozoznávali príčiny a následky, skutočnú cestu k mieru, a to, čo je iba taktikou zabijakov.