Na prahu Veľkého týždňa nechcem obísť ani otázku povolenia účasti na obradoch Veľkonočného trojdnia. Pre nás kresťanov mimoriadne citlivú, a práve teraz veľmi aktuálnu. Tí, čo si z najrôznejších dôvodov nenašli hlbší vzťah k náboženstvu, alebo ho stratili, nemôžu rozumieť, prečo je to pre nás veriacich tak dôležité. Ale priatelia, kresťania, tento náš vzťah by mal byť predovšetkým v našich srdciach! Nemal by byť závislý na fyzickej účasti na bohoslužbách. Práve v tom by sme mali byť skôr tvoriví a vynaliezaví tak, ako boli naši otcovia v časoch, keď kresťanov ateistická moc prenasledovala. Spomeňme si, čo všeličo sme vtedy museli robiť v skrytosti! A hľadali sme pritom skôr obsah ako formu. Dnešné obmedzenie slobody zhromažďovania však naozaj nie je namierené proti našej viere. Je to jedna z foriem ochrany života v čase pandémie. Skúsme to prijať s porozumením a láskou voči našim bratom a sestrám, ktorých nechceme ohroziť! A pokúsme sa to prijať ako formu pôstu, ktorý práve tento týždeň vrcholí.