Ten “prorodinný front”, čo sa formuje okolo návrhov, ktorými v týchto dňoch žije náš parlament, je podľa mňa strategickým krokom k predvolebnej kultúrnej vojne. Matovič je za maskou performera zdatnejším tvorcom politiky, než si väčšina jeho kolegov myslí. A darí sa mu i teraz. Jeho návrhy zrazu elektrizujú celú škálu kresťanských a konzervatívnych inštitúcií. Lebo veď oni dlhodobo bojujú za rodinu. A stačí im slovo Matovičovo. Vo svojej dobrotivej naivite si nekladú otázku, čo je tak prorodinného na tom, ak poskytneme nejaké finančné prilepšenie terajším rodičom, a zaťažíme tak deti a vnukov, ktorí to budú musieť raz splácať? A či by nebolo rozumnejšie a kresťanskejšie viesť všetkých (i seba) k väčšej skromnosti a myslieť viac na budúcnosť, nielen na to, čo sa nám žiada teraz? Oni totiž nemajú tú optiku, že rodičia sú dnešní voliči, a koho budú raz voliť ich deti, to nás (teda Matoviča) teraz nemusí trápiť. Dlhodobá spolupráca umiernených konzervatívcov s umiernenými liberálmi, ktorá, ak sa jej za uplynulé tri desaťročia darilo, tak posúvala Slovensko do civilizovaného sveta, Matovičovej koncepcii politiky nemôže vyhovovať. Generuje preto konflikt a radikalizáciu oboch frontov. Lebo on z konfliktu vyrástol, konfliktom žije a konflikt potrebuje. Varujem preto predovšetkým ľudí vo vedení môjho KDH, aby mu na to nenaleteli! Táto kultúrna vojna uškodí našej vlasti, a ak sa do nej nechá KDH vtiahnuť, tak ako rozvážna samostatná celospoločenská sila úplne stratí význam.