Vojnová propaganda putinovského režimu môže na čas oklamať svojich obyvateľov. A tiež poskytnúť materiál pre svojich pešiakov v slobodných krajinách, aby ich rozkladali. Ale i keby sa táto propaganda na hlavu postavila, neunikne pred súdom dejín. Veľký ruský spisovateľ, ale zároveň aj ideológ ruských jastrabov F.M.Dostojevskij s neskrývaným obdivom voči vojne svojho času napísal, že “vojna vytvára pre masu dôvod na sebaúctu, a preto ľud vojnu miluje: skladá o nej piesne, dlho potom počúva legendy a rozprávanie o nej…preliata krv je vážna vec!” (F.M.Dostojevskij: “Rusko a Európa”, Vydavateľstvo Európa, Bratislava 2010; str.32) Som presvedčený, že v tom svojom imperiálnom zovšeobecnení nemá pravdu. Ruský ľud je mierumilovný. Piesne spievali dcéry a synovia tých, čo Rusko bránili. V roku 1812 proti Napoleonovi, a i potom, po 22.6.1941 proti nacistom. O vojne proti Fínom, či o invázii do Československa v roku 1968, o vpáde do Afganistanu, či do Gruzínska ruský ľud nikdy nespieval a ani nebude. A o tejto súčasnej agresii si raz budú skladať piesne budúce generácie Ukrajincov, čo dnes nasadzujú životy za obranu svojich rodín a svojej domoviny. Ich rovesníci v Rusku sa budú za ňu hanbiť.