´Nejde o to, čo chcem ja, ale o to, aby to bolo dobré,´ pripomenul tento týždeň moderátor Vladimír Kobielsky pani herečke Božidare Turzonovovej jej obľúbenú vetu. Tá ho poopravila, že to bolo pravidlo jej nemenej slávneho manžela Jozefa Adamoviča. Iste mali vtedy všetci na mysli hlavne herecké pravidlo. Ale myslím si, že by to malo byť veľmi užitočným predsavzatím i pre náš život v spoločnosti. Bezpochyby, nikto sa už asi nechce vracať do spoločnosti, keď nám strana a vláda nariadili, čo je dobré, aby sme si potom už nemohli slobodne vyberať. Ani ako sa ironicky píše v geniálnom románe Josepha Hellera, že ´čo je dobré pre syndikát, je dobré aj pre teba´. V tomto svete nikto nemá patent na to, aby určoval, čo je dobré. A predsa, nikdy nesmieme rezignovať na to, že sú veci lepšie a horšie. Zlé a dobré. A to, čo nám v tejto mravnej dráme nášho sveta hrozí najväčšmi, je, ak si povieme, že dobré je to, čo vyhovuje mne. Asi tam by sme mali začať. Lebo komu strach len o seba, alebo sebecké záujmy celkom neotupili morálny kompas, ktorý v srdci každý máme, tak musí vedieť, kto je ten zlý a kto je obeť na Ukrajine, ale aj v Gaze, koľko bije v krajinách, kde sa egoistický prospech povýšil nad mravný zákon. Moderátorovi Kobielskemu som za toto pripomenutie vďačný.