“Určité západné noviny vraveli, že sme do Rakúska vtrhli brutálnym spôsobom. Môžem povedať len toľko, že ani v hodine smrti sa nezastavia pred lžami. Počas svojho politického boja som si získal lásku svojho národa, no keď som prekročil bývalé hranice (Rakúska), zaplavil ma taký prúd lásky, aký som nikdy nezažil. Neprišli sme ako tyrani, ale ako osloboditelia,” povedal Hitler, keď po obsadení našich susedov 2.apríla 1938 prišiel triumfálne do Viedne. Zhruba o týždeň po tom sa pod hlavňami nemeckých tankov uskutočnilo referendum, v ktorom 99,73% voličov súhlasilo s pripojením svojej vlasti k Tretej ríši. Putin tento scenár dobre pozná. Len sa mýli v dvoch podstatných odlišnostiach. Na rozdiel od roku 1938 v roku 2022 obeť sa bráni a bráni sa dobre. A po druhé, svet túto anexiu neuzná. A to nielen západné štáty, ale v podstate nikto, lebo každý má niekde svoje slabé miesto, kde by stačilo sa opýtať miestnych, a potom meniť hranice. A vlastne je tu aj tretia, najzásadnejšia odlišnosť. Hitler vtedy velil zdanlivo neporaziteľnej armáde. Tá Putinova sa rozkladá. Tak mu už zostáva iba blafovať, a strašiť svet, že tentokrát už fakt neblafuje. Ruskí stratégovia tomu už po stáročia hovoria “maskírovka”. Ešte i tú hrá zle. Bohužiaľ zomierajú pri tom ľudia a hniloba tejto odpornej politiky kontaminuje slobodné prostredie demokratických štátov. Tie zatiaľ na to nenašli účinnú protilátku. Myslím si, že to chce skúsených a neohrozených lekárov politiky v slobodných podmienkach. Ale nájdu sa, o tom nepochybujem.