Milí priatelia, veľkonočná oktáva je za nami, poniektorí sme v nej, dúfam, trochu načerpali silu a nádej a môžeme sa znovu vrhnúť v ústrety zápasom sveta okolo nás. Sľúbil som, že sa pokúsim trošku ešte agitovať za to, aby sme sa tu na Slovensku predsa len dokázali dohodnúť tak, aby septembrové voľby nezabrzdili, či dokonca nezvrátili ponovembrový vývoj. Aby sme zabránili tomu, že predčasné voľby nastolia vládu, ktorá v konečnom dôsledku ohrozí našu slobodu a príslušnosť k civilizovanému svetu. Viacerí moji priatelia mi hovoria, aby som pripomínal našu vlastnú skúsenosť z rokov 1997 a 1998, keď sme dokázali do volieb sústrediť silu, spôsobilú otočiť nebezpečný vývoj na Slovensku a tak-tak ešte stihnúť vlak do západnej civilizácie. Dejinná skúsenosť je poučná, ale neprenositeľná. Lebo každá chvíľa, ktorú prežívame je svoja. Iná, ako bola tá včera. Napriek tomu vás pozývam, aby sme sa v budúcich dňoch spoločne zamysleli, o čom by sme sa z tejto našej nedávnej histórie azda predsa len mohli poučiť aj teraz. Lebo teraz to nie je vlak, ktorý hrozí, že nám ujde. Teraz je to brutálny valec. Valí sa na nás najrozličnejšími cestami, vedie imperiálnu vojnu na Ukrajine, do ktorej sa usiluje zatiahnuť celý svet, ohrozuje nás však predovšetkým mentálne, zvnútra, rozvracia našu morálnu silu a schopnosť národa žiť ako jedna rodina. Znovu ide o podstatu, a i my, čo si to dúfam uvedomujeme, sa tu hádame často o veci treťoradej dôležitosti. Tak sa do toho premýšľania pustime, kým je ešte čas!