Vážim si prácu svedomitých policajtov. Lebo je to ťažká práca. Vyžaduje odvahu, múdrosť a dobre ju môžu vykonávať len policajti, ktorí majú radi ľudí. Veľmi je mi však ľúto, keď ku mne prenikajú správy o prípadoch policajnej arogancie. Keď sa dozvedám, ako si niektorí z nich dokazujú svoju silu na bezbranných ľuďoch. Alebo ak spozorujem prípady použitia donucovacej moci voči ľuďom, čo nekladú odpor. Ale najviac ma bolí, ak sa dozviem, že vyhasol ľudský život, lebo policajt nebezpečenstvo nebral vážne, alebo bol voči nemu ľahostajný, alebo mal strach. Rozšírila sa u nás taká mantra, že problém je v nedostatočnom počte policajtov. Že ich údajne potrebujeme viac. Myslím si, že to nie je pravda. To, čoho naozaj potrebujeme viac sú takí policajti, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Takí, čo sa nevyhrážajú, že odídu, ak sa im nezvýšia platy. Takí, ktorým skutočne ide o to, aby ľudia v našej vlasti žili pokojnejšie a bezpečnejšie. A hlavne sa potrebujeme naučiť rozlišovať medzi tými, čo vykonávajú svoje povolanie so srdcom a tými, ktorí robia tejto inštitúcii hanbu. Prvý krát mi je teraz naozaj ľúto, že náš mandát je tak krátky, a tak obmedzený. Lebo to chce systémové zmeny a čas. Ale urobím, čo budem môcť.