Čoskoro sa hlavnou vnútropolitickou témou, o ktorej sa bude u nás hovoriť, stane referendum o predčasných voľbách. Pritom je to už skoro jedno, veď oproti riadnym by tie predčasné mohli byť už tak či tak len o pár mesiacov skôr. Ale zasa to odvedie pozornosť od základného problému, ktorému akoby sa nikto z relevantných politických hráčov nechcel nahlas venovať. A tým je zostavenie vlády po voľbách. Lebo nie od pekných rečí, ale od toho, ako sa to podarí, bude závisieť bezprostredná budúcnosť Slovenska. O tom ale vravia lídri vopred neradi. A ak, tak len rysujú svoje obľúbené červené čiary. Teda s kým nie. Nemusíme veriť každému prieskumu volebných preferencií. Ale hlavné trendy, ktoré sa z nich dajú vypozorovať, sú jasné a neradno ich podceňovať. Keby sme mali zobrať vážne to, čo už vo verejnej rozprave odznelo, a to, čo ukazujú volebné preferencie, tak sa tu väčšinová vláda zostaviť nebude dať.
Počítať s tým, že po voľbách tie svoje čiary len tak prekročíme, lebo veď jeho veličenstvo volič rozhodol, je samozrejme pragmatické, a asi to tak dopadne, ale výslednicou môže byť aj veľmi bizarná a možno i nebezpečná vláda. Alebo zasa veľmi slabá a nestabilná. A v každom prípade pocit frustrácie u voliča, ktorý bude mať oprávnene dojem, že jeho hlas skončil v tábore, ktorý si nielenže neželal, ale dokonca ho uistili, že taký tábor nevznikne. Bude to vnímať, že ho zasa podviedli. A bude mať pravdu. Priatelia, nie je zločin hovoriť o tom, ako si predstavujeme situáciu po voľbách, a to aj ak sa to azda našim potenciálnym voličom nebude vždy páčiť. Lebo podviesť ich je oveľa horšie. A treba o tom hovoriť vopred, pretože to, čo ohrozuje Slovensko v jeho základoch, vieme aj teraz. A ak sa tomu dá zabrániť iba schopnosťou spolupracovať i s niekým, kto sa nám z najrozličnejších dôvodov nepáči, tak to radšej pripusťme dopredu. Mimochodom, bez takéhoto realizmu pred vyše dvoma desaťročiami by sme upevňujúci sa nebezpečný autoritatívny režim poraziť nedokázali, a zostali by sme v izolácii od civilizovaného sveta. Viem, že bolo nemálo tých, čo by to boli bývali chceli, a viem, že takí sú tu aj dnes. Preto radšej rozlišujme priority a hovorme o nich!