Zachytil som v televízii, ako náš najväčší záchranca slovenských rodín (to je aktuálny titul, zajtra bude zasa nejaký iný, určite) s odzbrojujúcim úsmevom obhajoval neštandardný postup pri predkladaní onoho záchranného balíčka do vlády i do parlamentu tak, že to muselo byť rýchlo a bez zbytočných diskusií. Inak by to azda ani nebolo. Ibaže presne o tom je parlamentná demokracia. Rozhoduje sa v nej o veciach s dopadom na celú spoločnosť. Na tisícoraké záujmy a potreby ľudí. A treba, aby jestvovalo miesto, kde sa tieto záujmy a potreby budú tlmočiť. Kde sa o nich bude viesť diskusia. Tým miestom je parlament. Kto zužuje priestor pre túto diskusiu, tak postupne mrzačí podstatu, na ktorej slobodne spravovaná spoločnosť stojí. Áno, tento postup vyžaduje čas. Pretože, kým si tie milióny ľudí uvedomia, že sa chystá čosi, čo sa ich dotkne, kým sa zorganizujú záujmové zoskupenia a pripravia svoje stanoviská, to nejaký čas trvá. Preto sa zákon číta v národnej rade viackrát a medzi prvým a druhým čítaním musí byť aspoň mesiac. To nie je detail, ani to nie je priestor pre to, aby sa sformovali opozičné sily, to je proste demokracia. Ako pred niekoľkými dňami komentoval jeden z mojich FB priateľov, nič, ani výsledok volieb, ani to, že ako jeho prívrženci radi vravia, skončila vláda mafie, ba ani to, že je u susedov vojna a u nás inflácia, nič z toho nedáva nikomu mandát robiť si so štátom, čo chce. Ďalším štádiom už bude možnosť vládnuť dekrétmi, tak ako si to teraz vytvoril Orban. Nepodceňujme to a formujme tu demokratickú politickú alternatívu! Je najvyšší čas. Inak sa nám hlasy rozsypú, viaceré zbytočne prepadnú a mnohí budeme mať problém, koho voliť.