Trochu behám, trochu čítam eseje o kultúre od Umberta Eca spred šesťdesiatich rokov, ale stále aktuálne, trochu sa venujem mojim blízkym a trochu plávam. A myslím pritom na tie tisíce chudákov, utekajúcich pred peklom u nich doma, pre ktorých tá istá voda, čo nám poskytuje potešenie, predstavuje neraz smrteľnú prekážku. Myslím si, že to politické rozdeľovanie na pravicu a ľavicu, či konzervatívcov a liberálov, to všetko je malicherné v porovnaní s tým členením, ktoré jediné má mravný zmysel: na tých namyslených zákonníkov, ktorí sa pozerajú bezohľadne inam, súc ľahostajní voči zraneniam ich blížnych na jednej strane, a na milosrdných Samaritánov, na ktorých sa vlastne svet spolieha, na strane druhej. Ešte sa k tomu vrátim. Teraz vás, milí priatelia, z môjho milovaného Chorvátska srdečne pozdravujem a ozvem sa zasa z našej domoviny, ktorú napriek všetkému, mám ešte radšej.