Jeden z najpoctivejších konzervatívcov, ktorých som mal možnosť poznať, nedávno zosnulý Roger Scruton obhajoval svoj celoživotný postoj presvedčením, že sme kolektívne zdedili dobré veci, ktoré sa musíme usilovať udržať. A konkrétne potom píše i ktoré veci to sú: “Možnosť žiť život podľa svojho; istota nestranného práva, ktoré dokáže vypočuť naše sťažnosti a zaceliť rany; ochrana nášho životného prostredia ako spoločného bohatstva, ktoré nám mocné záujmové kruhy nemajú čo brať a podľa svojho rozmaru ničiť; otvorená kultúra, ktorá praje bádaniu a dala podobu našim školám a univerzitám; demokratické procedúry, ktoré nám umožňujú voliť si svojich zástupcov a schvaľovať vlastné zákony…” Píše to z pohľadu britského konzervatívca, ale píše vlastne o kontinuite vecí, ktoré si v našej západnej civilizácii ceníme. O hodnotách, ktoré by konzervatívci mali v politike pripomínať. Ktoré by mali strážiť. Takúto konzervatívnu politiku potrebujeme na Slovensku ako soľ. Nie takú, čo sa chce vracať do stredoveku, alebo do neslávnych čias ľudáckeho režimu. Veľmi nám chýba ten poctivý konzervativizmus, čo sa pasuje s našou dobou a odmieta ilúziu návratov k časom, ktoré sú nenávratne preč. Potrebujeme konzervativizmus, ktorý bude viesť smelý dialóg s liberálmi, ale bojovať bude proti tomu, aby sme namiesto kontinuity v tom, čo má hodnotu stále, obhajovali i to, čo človeka v minulosti zotročovalo, gniavilo či ponižovalo.
Budem sa usilovať, aby sa KDH stalo kryštalizačným jadrom takého konzervativizmu na Slovensku. Tých, čo by mi v tom chceli aj priamo pomôcť, pozývam do Konzervatívneho klubu KDH, ktorý mnoho rokov vediem. (Záujemcov prosím, aby sa mi ozvali cez správu). Ak chceme, aby sme sa vymanili zo skanzenu, do ktorého nás uvrhli pred dvoma týždňami voľby, modernú konzervatívnu politiku musíme vybudovať! Zotrvačnosťou sama od seba nevznikne.