K 17. novembru priviedla československú spoločnosť túžba ľudí po slobodnejšom a dôstojnejšom živote. Preto sa tento deň nestal v prvom rade symbolom mocenskej zmeny, ani spomienkou na historické udalosti, ale je symbolom predovšetkým tejto túžby. A práve táto túžba je odvekým nepriateľom autokratických vládcov. Majú z nej smrteľný strach. Myslím si, že práve zo strachu pred ňou aj novodobý ruský cár rozpútal vojnu a uvrhol svoj vlastný ľud do poroby, ktorá je v niektorých svojich prejavoch horšia, než bola tá v nedávnej i dávnej minulosti. Preto mu tak rozumie aj muž, ktorý už roky hovorí o 17. novembri s dešpektom. O tom, ako si ho ani pri kachličkovaní nevšimol. A tak sa vlastne ani nemôžeme čudovať, že ak si mal vybrať niektorý zo symbolov našej skromnej minulosti, ktorý by odstránil, vybral si tento. Stavať bariéry pred ideami a túžbami ľudí, aby obnovili „Ancien Régime“ sa v dejinách usilovali mocní tohto sveta často. A občas sa im to aj na čas podarilo. Francúzsko bolo laboratóriom takýchto pokusov. Svätá aliancia sa na tri desaťročia stala takouto hrádzou v celej kontinentálnej Európe. Ale tento boj nepriateľov slobody je márny. Odstránením symbolov, ale ani inými, oveľa drakonickejšími opatreniami, sa túžba ľudí po slobodnejšom a dôstojnejšom živote zastaviť nedá.