Tento konflikt bohužiaľ bude trvať dlho. Ale nepochybujem, že Putinovo Rusko ho prehrá. A poviem aj prečo. Putinovi sa darilo, kým sa pridržiaval inteligentnej doktríny asymetrického konfliktu voči Západu. To je stratégia, v ktorej sa vojensky a ekonomicky slabší hráč potrebuje vyhnúť priamej konfrontácii a využíva situácie, kde je ho ťažko spozorovať, kým ten silný je stále viditeľným terčom. Vo vzťahu k Ukrajine sa však kremeľským stratégom zdalo, že to nepotrebujú. A vrátili sa k tradičnej ruskej stratégii, ktorú vystihuje otázka iného ruského imperátora. Keď mu ktosi hovoril o pápežovi, Stalin sa údajne lakonicky opýtal: “A koľko má pápež divízií?” S touto logikou vpadli sovietski jastrabi kedysi do Afganistanu a o dvanásť rokov sa rozpadol Sovietsky zväz. Stratégiu asymetrického konfliktu, ktorú Rusko v uplynulých rokoch vcelku úspešne uplatňovalo voči silnejšiemu a viditeľnejšiemu Západu teraz bude využívať hrdinský ukrajinský odpor. A tým, kto bude v tomto konflikte viditeľnejší, budú ruské ciele. Moskva na to bude potrebovať stále ďalšie vojenské sily, a stále viac peňazí. K tomu pripočítajme zničujúce ekonomické sankcie Západu a postupne rastúcu nespokojnosť národov a i vlastného ľudu Ruska. Napoleonovi jeho prvý minister raz povedal: “S bodákmi sa dá dosiahnuť skoro všetko. Len sa na nich nedá sedieť.” Bola to múdra rada, ibaže francúzsky diktátor sa jej nedržal. Tomu ruskému to už asi ani nemá kto povedať.