V týchto dňoch nie je ľahké si nájsť bežeckú trasu, na ktorej netečie voda, nie sú na nej zátarasy, nepadajú na ňu stromy a má aspoň niekoľko suchých kilometrov. Tá, čo som po nej bežal dnes je trošku za hranicou (štátnou), ale tento záber z nej môže byť pre nás celkom symbolický. Slama a hrad. Chceli by sme si vládnuť sami, ale ešte sa musíme veľa učiť, aby sme sa prepracovali k istej dôstojnosti, bez ktorej neporozumieme, čo je to naozajstná autorita. Nie tá, čo stojí na donucovacej moci štátu, ale prirodzená. Taká, ktorú budeme vnútorne akceptovať všetci, nielen tí, čo vyhrali ostatné voľby. Zatiaľ nám zo všetkého trčí skôr tá slama. Napriek všetkému som však presvedčený, že sa to časom naučíme. Nie sme horší ako iné národy, len sme pridlho žili v slame, ktorá bola našou a dívali sa na hrady, z ktorých nám vládli iní.