Jedna vládna strana nalieha na prezidentku, aby podpísala, druhá naopak, aby nepodpísala. Na prvý pohľad to vyzerá ako dobrý chaos. Ale takto funguje demokratický politický systém. Žiaden úrad, ani ten najfajnovejší, nie je iba na ozdobu (slušne sa tomu hovorí ceremoniálny), ale každý je v rámci svojich právomocí súčasťou pluralitnej politickej súťaže. Teraz skôr bitky. Neviem, ako sa v tejto aktuálnej veci rozhodne prezidentka Čaputová, ale dôverujem jej. Predstavte si, že by na jej mieste bol eurokomisár, ktorý už počas kampane očividne nerobil a nehovoril to a tak, ako by chcel on, ale poslúchal pokyny tvorcov jeho kampane. A asi aj tých, čo ho nominovali. Je dobre, keď na rozhodujúcich miestach sú ľudia, ktorí majú odvahu a schopnosti dávať na koľajnicu svoj krk (toto spojenie rád používal Miki). Píšem to preto, aby sme neklesali na duchu, akoby sme sa museli zmieriť s tým, že na Slovensku už budú úspešní len tí, čo oslovia len našich najprimitívnejších a najvulgárnejších spoluobčanov, lebo tých je veľa. Akoby doba, v ktorej žijeme bola definitívne dobou demagógov, voči ktorým rozvážnejší už nebudú mať šancu. Aj pani prezidentku sme si zvolili, a tá sa tomuto segmentu našej populácie fakt nikdy nepodkladala. Teším sa z toho a z nej. A je to drobnosť, ale bol by som radšej, keby nepodpísala.