Česká biskupská konferencia vyzvala ku solidarite s prenasledovanými a trpiacimi kresťanmi v súčasnom svete a 31.október v tejto súvislosti vyhlásila za „Deň pôstu za mier na Blízkom východe, v afrických krajinách a na Ukrajine“. Účasť s ľudským utrpením, aj keď sa ono deje ďaleko od nás, je hlboko ľudským postojom, a preto je dobre, keď sa ktokoľvek usiluje prebudiť citlivosť voči nemu, nech je ono kdekoľvek vo svete. A je celkom prirodzené, ak sme ako kresťania osobitne vnímaví na prenasledovanie kresťanov. Českí biskupi však nezostávajú len pri súcite. Vyzývajú i k úsiliu o aktívnu pomoc. Aspoň takými prostriedkami, ktoré máme. Okrem modlitby vyzývajú aj k politickej angažovanosti pre spravodlivosť, mier, ľudské práva a pomoc trpiacim.
Rozsah kresťanov, ktorí čelia rozličným formám prenasledovania v súčasnom svete je zarážajúci. Českí biskupi hovoria o dvesto miliónoch. Z nich každoročne zomrie násilnou smrťou viac ako sto tisíc. V publikácii „Čierna kniha o postavení kresťanov vo svete“, ktorú pred niekoľkými dňami vydalo francúzske nakladateľstvo XO Editions uvádza číslo sto päťdesiat miliónov kresťanov, ktorým pre ich vieru ide o život.
Najbrutálnejším formám prenasledovania čelia naši bratia a sestry vo viere zo strany islamských extrémistov. Je to predovšetkým teroristické zoskupenie Islamský štát, ktorý chce vytvoriť radikálny štátny útvar na území Iraku a Sýrie. Kresťania v oblastiach pod kontrolou Islamského štátu si môžu vybrať. Môžu prijať islam, alebo zostať kresťanmi, ale platiť za to vysoký poplatok, alebo môžu utiecť. Inak ich čaká smrť.
Na viacerých miestach stojí za násilnosťami voči kresťanom teroristická sieť Al Kaida. To sa deje najvýraznejšie v Jemene, v Alžíri, v Tunise, v Líbii a spoločne s príslušníkmi Talibanu v oblasti Afganistanu a Pakistanu. V Nigérii je to zas radikálna islamská skupina Boko Haram a v Egypte stojí za násilnosťami voči kresťanom Moslimské bratstvo. Za svoje presvedčenie čelia kresťania násilnostiam aj na Filipínach predovšetkým zo strany islamskej radikálnej skupiny Abu Sayyaf a v Sudáne priamo od tamojšieho režimu prezidenta Omar al-Bašira.
Po nástupe novej indickej vlády Narendru Modiho v máji tohto roku sa stali kresťania, spolu s ďalšími náboženskými menšinami, terčom organizovanej násilnej a nenávistnej kampane i zo strany hinduistických radikálov. Indickí jezuiti hlásia viac ako šesťsto prípadov násilností voči týmto menšinám za posledných päť mesiacov, a to za očividnej podpory tamojších politických vodcov a nečinnosti indickej vlády.
Je to desivý obraz. Čo s tým?
Premýšľam o tom už dlhší čas a rád by som uviedol dve vážne myšlienky. Po prvé, čo ako sú mi kresťania ako kresťanovi blízki, majme stále na pamäti, že vo svojom utrpení nie sú sami. V moslimských krajinách čelia násilnostiam a prenasledovaniu aj umiernení moslimovia, ale i Kurdi, či jezídovia, rozličné ďalšie etnické či náboženské skupiny a samozrejme aj Židia. V Indii ide o všetky náboženské minority, a z nich asi najviac o moslimov. Každý, kto trpí, si zasluhuje účasť a solidaritu. Zásadne dôležité však je, aby sme ani v prirodzenom pohnutí a súcite nepreberali klanové videnie tých, čo toto utrpenie práve vyvolávajú. Nie sú „naši“ trpiaci, o ktorých nám ide, a „ich“ trpiaci, voči ktorým by sme mohli byť menej citliví. Videnie bolestného problému ľudského utrpenia v súčasnom svete je plne v moci každého z nás.
Druhá myšlienka sa však dotýka praktickej otázky, čo sa dá vôbec reálne urobiť, aby sa prenasledovanie ľudí za ich presvedčenie dalo zastaviť? Začiatkom mesiaca sa v Ríme stretli apoštolskí nunciovia z krajín Blízkeho východu. Podľa toho, čo z tohto stretnutia odznelo, sa mi rysujú dve roviny riešenia tejto otázky. Zásadné a dlhodobé riešenie je v oblastí ideí. Za každým extrémizmom stojí nejaká ideológia, a tiež materiálne a sociálne podmienky, ktoré jej pomáhajú sa šíriť. Agresia a násilnosti tohto typu začínajú v hlavách ľudí. A to nemožno zastaviť bombardovaním, ba ani vojenskou silou. Aby agresívna ideológia prestala byť príťažlivou, na to je potrebné venovať veľkú pozornosť vzdelávaniu, výchove, ale i podmienkam, ktoré podporujú jej šírenie. Druhá, a bezprostredná rovina sa však týka momentálnej situácie. Nunciovia viackrát zdôraznili, že terajšie násilie môžu zastaviť len medzinárodné mierové sily. Iba takáto pozemná vojenská operácia by mohla garantovať aspoň minimálnu mieru bezpečnosti a umožniť státisícom utečencov, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov. Bez pozemnej vojenskej operácie nie je možné vytvoriť aspoň minimálny bezpečnostný štandard.
Nepodceňujem silu modlitby a pôstu. Ale som presvedčený, že treba urobiť všetko pre to, aby vo svete, v ktorom my ľudia spoločne žijeme, bolo menej utrpenia a prenasledovania. A toho, kto toto utrpenie a prenasledovanie spôsobuje je treba zastaviť. Ak to inak nejde, tak i silou.