To, či musí pani prezidentka vymenovať ľudí, ktorých premiér navrhne za členov jeho vlády nie je iba ústavnoprávna otázka. Je to aj (a predovšetkým) otázka charakteru nášho verejného života. Ak tvorcovia ústavy (nie tí naši, ale tí, od ktorých to tí naši odpísali) niekedy napísali, že na nejakom ústavnom úkone majú spolupôsobiť viacerí aktéri, tak tým predpokladali, že sa musia dohodnúť. Nie všetko je dobré rozhodovať bojom. Preto sa mi zdá, že tentokrát je to designovaný premiér Róbert Fico, kto sa správa zodpovedne a svoje nominácie najskôr konzultuje s pani prezidentkou a nie s verejnosťou. Škoda, že sa tak voči nej nesprával doteraz. Ale ak sa v niečom niekto začne správať dobre, aj keď sa v minulosti tak nesprával, je to lepšie, ako keby sa nezačal nikdy. My kresťania by sme nemali zabúdať na Ježišovu odpoveď, keď sa ho Peter pýtal, či by mal človek dostať aj siedmu šancu. Znela, že aj sedemdesiatu siedmu. Takže počkajme si, ako bude budúca Ficova vláda nakladať s tou štvrtou.