Stalo sa v týchto dňoch takmer módou kopnúť si do ľudí, ktorí sa usilujú vymyslieť a vytvoriť niečo konkrétne, čo by zabránilo, aby prepadli hlasy demokratických voličov. Teda voličov, ktorí si želajú slobodu a západnú politickú orientáciu Slovenska. Síce takých posmievačikov, či kritikov, čo sú spokojní s tým, čo tu máme, je stále menej, ale zároveň sa mi vidí, že im vlastne nevyhovuje nič. Teda spravidla im vyhovuje len ich nejaký úzko ideologicky, záujmovo, či personálne vymedzený kruh. Lenže, priatelia, s tým sa ďaleko nedostaneme. A nenahovárajme si, že naše členstvo v Európskej únii a v NATO istí aj ten najnepriaznivejší volebný výsledok. Nezabudnime, koľko ľudí u nás (a nielen u nás) pred niečo vyše rokom ešte stále chcelo veriť, že vojna medzi suverénnymi štátmi v Európe je v tejto dobe už nepredstaviteľná. Ja som na to, že takéto riziko i v dnešnom svete stále jestvuje, už pred dvadsiatimi rokmi, keď som slúžil na ministerstve obrany, často upozorňoval, a bohužiaľ dnes vidíme, že ak si niečo momentálne predstaviť nevieme, to ešte neznamená, že to nemôže nastať. Žiadne piliere v spoločnosti nie sú tak pevné, že by sa nimi nedalo pohnúť. Vo voľbách, ktoré sú pred nami nepôjde o prospech politických strán, ale o tieto piliere. Preto je múdre vopred robiť všetko pre to, aby sme ich straníckym egoizmom, a ani nejakým kvázi mravným perfekcionizmom, nepodkopali. To, že sa potom po voľbách budeme môcť pýtať, kto ponesie zodpovednosť za prepadnutie hlasov demokratických voličov, nám už vtedy môže byť málo platné. Ak je naozaj niekedy čas konať, je to teraz.