Veľmi pozorne som si vypočul stanovisko Róberta Fica k vojenskej akcii USA vo Venezuele. A usiloval som sa pritom rozlíšiť, čo povedal ako predseda vlády Slovenskej republiky, a čo zaznelo ako jeho stranícky pohľad. Ten druhý je menej podstatný a samozrejme, vnútroštátne veľmi kontroverzný. Ale to, čo povedal ako premiér má význam si všimnúť. Boli to vlastne tri tézy. Pre malý štát, akým je Slovensko mimoriadne dôležité.
Po prvé, že nám musí veľmi dôsledne záležať na dodržiavaní medzinárodného práva a nemať pri tom dvojaký meter. Nie veľmi dôrazne, ale predsa uznal, že tak, ako USA vo svojom venezuelskom dobrodružstve v ostatných dňoch, aj Rusko svojim vpádom na Ukrajinu dlhodobo medzinárodné právo porušuje. A že sa to nemá. Každému, kto nesie zodpovednosť za relatívne ešte mladý, politicky rozorvaný a vojensky aj ekonomicky nie príliš silný štát, akým je ten náš, musí dodržiavanie pravidiel klásť nad akýkoľvek „realizmus“ záujmov utvárajúci sa silou. Lebo to je presne to, čo nemáme. To sa samozrejme týka takisto osudu venezuelského prezidenta (nech už sú jeho charakter a vnútroštátna legitimita akékoľvek), ako aj medzinárodne uznaných hraníc nášho východného suseda.
Po druhé, a to ma tak trochu príjemne prekvapilo, predseda vlády vidí (podobne ako som to v sobotu napísal aj ja) východisko v silnej Európskej únii. Polemika o tom, ako si kto predstavujeme silnú Európu, by zrejme ukázala, že tie predstavy môžu byť dosť rôzne, ale rozprava o tom bola by užitočná, ak by sme ju viedli poctivo, a hlavne, princíp je naozaj správny. Ak sa aspoň na tom zhodujeme, mohlo by to byť dobré východisko.
A napokon po tretie (hoci to povedal hneď na začiatku svojho vystúpenia), premiér hovoril o tom, že svetový poriadok je v troskách. A že sa utvára nový, multilaterálny. S tou prvou časťou sa očividne nedá nesúhlasiť. Dravce si nepokryte robia čo chcú. Ale myslím si, že to zatiaľ nevedie k vzniku žiadneho nového poriadku, ale na to, čo sa živelne, z vôle silných utvára, máme v slovenčine lepšie slovo, a tým je neporiadok. Chaos. Nové usporiadanie, ktoré bude opäť poriadkom, ten bude potrebné práve vytvoriť. Pre malé štáty je to životne dôležité. A áno, platí tá predchádzajúca téza, silná Európska únia môže v budovaní tohto nového poriadku zohrať zásadne dôležitú rolu.
Bolo by dobre, keby u Róberta Fica v tejto nebezpečnej dobe prevládla zodpovednosť za štát nad jeho straníckymi záujmami a z týchto téz, ktoré zazneli v jeho podaní ako premiéra, by vyvodil im zodpovedajúce závery aj pre svoju politiku, Ale rovnako dobré by bolo, keby sme si všetci, aj on, ale aj my, čo sme u nás na druhej strane barikády, uvedomili, že na týchto troch, pre Slovensko (ale aj pre svet) mimoriadne dôležitých tézach, by sa v našej vlasti dal obnoviť stratený konsenzus o našich najhlbších národno-štátnych potrebách. Keby sa tento skoro zázrak stal, stali by sme sa spoločne silnejšími. A cestou k tomuto zázraku, milí priatelia, nie je ak si pôjdeme všetci po krku, ale len ak sa začneme naskrz spoločnosti znovu poctivo rozprávať ako ľudia, čo sú na jednej lodi.