Spomínam si veľmi dobre, ako som sa takto pred štvrťstoročím postupne dozvedal o únose Michala Kováča. Bol som vtedy podpredsedom KDH a pamätám sa na to zdesenie, ktoré vo verejnom priestore zavládlo. Tí, čo tento teroristický čin zosnovali, chceli zastrašiť nielen jeho otca, ktorý si dovolil stať sa od nich nezávislým prezidentom republiky, ale aj politickú opozíciu, ba i celú slobodne zmýšľajúcu časť spoločnosti. A nepodarilo sa im to napokon preto, lebo sa našla sprvoti hŕstka neohrozených bojovníkov, ktorí sa nezľakli. Vďaka nim sa postupne zorganizoval široký občiansky front, ktorý o tri roky demokratickým spôsobom s politickým gangsterstvom skoncoval. Som na všetkých týchto mojich vtedajších kolegov dodnes hrdý!