Pred sobotnými voľbami do orgánov samosprávy som si vytlačil mená všetkých kandidátov, ktorých budem môcť voliť v mojom volebnom okrsku. U nás v Bratislave sú to tri úrovne a je to pomerne veľa ľudí. Nikto nám tieto zoznamy dopredu nedoručil, takže si viem predstaviť, ako bude množstvo voličov študovať tie listiny priamo vo volebných miestnostiach. Alebo nebude. Niektorí, zaskočení tým množstvom, budú možno voliť len tak spakruky. V oboch prípadoch je to zle.
Mám jasno, ako budem voliť primátora Bratislavy, starostu mestskej časti Nové Mesto a župana. Už som o tom písal viackrát: v hlavnom meste si Smer robí prieskum bojom. Nasadil svojho ministerského nominanta a počíta s tým, že súčasný primátor sa za svojho niekoľkonásobného účinkovania už stihol znepáčiť aj mnohým, čo ho predtým volili. Z rôznych dôvodov. Ale mňa to nemôže pomýliť. Často sa kriticky vyjadrujem aj do vlastných radov, nie som šťastný z toho, že nám na Slovensku vyrástla tak neprekročiteľná politická barikáda, ale nikdy som nestratil orientáciu v tom, na ktorú jej stranu patrím. Takže za primátora budem v sobotu voliť Matúša Valla, lebo to bude hlas pre ten politický prúd, ktorý sa tu od roku 1989 usiluje o slobodnú spoločnosť a nepoškuľuje po otrockej minulosti. Za starostu Nového Mesta odovzdám svoj hlas Matúšovi Čupkovi, pretože za uplynulé štyri roky som nenarazil na žiaden problém, ktorý by bol býval zavinil v našej mestskej časti on. A keď som si prečítal, kto kandiduje za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, tak nemôžem voliť nikoho iného, ako Juraja Drobu.
Oveľa väčší problém budem mať (a isto nielen ja) s kandidátmi na poslancov všetkých troch úrovní bratislavskej samosprávy. Samozrejme, rád by som svoj hlas dal kandidátom hnutia, s ktorého ideovými východiskami a programom sa stotožňujem. Lenže v mojom volebnom okrsku nie je ani jeden kandidát, ktorý by bol označený ako nominant KDH. A nemám prečo voliť iné politické strany. Ani tie zavedené, pretože to sú iné alternatívy, a vôbec už nie kadejaké ad hoc družiny svojich komunálnych vodcov. Prečo by som mal voliť ktoréhokoľvek z nich bez toho, aby som vedel z akých ideí a programu vychádza? Len heslami ich komunikačných stratégov mi o tom neposkytujú žiadnu informáciu. Sú to pekné frázy, ktorým podľa mňa ani sami neveria. Osobne tých ľudí väčšinou nepoznám, a preto nevidím dôvod, z akého by som ich mal voliť, a ako by som sa medzi touto masou mohol rozhodnúť, ktorých áno, a ktorých nie. Je ich len zopár, čo o nich niečo viem, ale práve preto, čo o nich viem, ich voliť nebudem.
Takže to vyzerá, že v sobotu, pokiaľ ide o poslancov, odovzdám tri prázdne lístky. Po prvýkrát od revolúcie, ktorá nám priniesla tú úžasnú možnosť, aby sme o správe verejných vecí mohli rozhodovať medzi rozličnými alternatívami. Lenže nejaký „team“, alebo propagandistické heslá nie sú pre mňa alternatívami. Tie môžu prinášať len politické strany a hnutia so svojimi ideovými východiskami a politickým programom.
Ale ešte to budem študovať. To sa aj počas moratória môže.