“Za to, že je medzi nami toľko nenávisti môžu politici, lebo sú to oni, kto ju šíria”, čítam. Lenže tí politici, čo šíria nenávisť, sú politikmi, pretože si ich niekto zvolil. A ich voliči im dali hlas často preto, lebo títo politici vedia dobre artikulovať ich nenávisť voči tým, čo ich nemajú radi. Je to začarovaná špirála nenávisti. Začína “nekompromisnými postojmi”, “obranou zásad”, “zápasom s mafiami” a pokračuje potom úsilím dostať tých, čo ich nemáme radi spočiatku len mimo hru. Potom ich ale urobíme zodpovednými za všetko, z čoho sme frustrovaní a chceme, aby ich za to postihol trest. Veď, podľa nás, zaslúžený. S kriminalizáciou verejného života sme sa v spoločenskej diskusii tak vlastne už zmierili. A len čakáme, kedy sa slová zmenia v skutky. A potom sa nájde niekto, komu to v hlave úplne prepne a nenávisť vyústi do krviprelievania. Alebo, ak má na to prostriedky a moc, aj do vojny. Čo sa s tým dá robiť? Nič, len ubrať. Každý môžeme. A keď dokážem ja “zobrať na milosť” niekoho, koho nemám rád, čo len jedného (hoci som presvedčený, že som v práve), bude vo svete o trochu menej nenávisti. A keď bude menej nenávisti, možno s prekvapením zistíme, že sa vlastne dá aj dohodnúť. A že nám zostane viac času a energie na to, aby sme urobili niečo pekné.