Druhá politicky dôležitá téma, o ktorej vo svojom vystúpení pri oslavách vstupu do EÚ hovoril Róbert Fico, bolo jeho “šmajchlovanie” sa konzervativizmu a kresťanským hodnotám. Nedalo sa nevšimnúť si to. KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým, podľa mňa sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť (môže sa hodiť), ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čim viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie.
Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej (a samozrejme aj naopak). Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Okrem toho, to nemôže byť ani základný kresťanský prístup k verejnému životu. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, mnoho ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície. Nie je to ani trochu ľahké zadanie. Musíme si raziť svoju cestu a získavať pre ňu voličov a spojencov.
Samozrejme, medzi tými, čo tu sú. Iní sem z neba nespadnú. Tak, ako to robí náš hlavný politický rival, ktorý to zatiaľ jediný pochopil.