Dostávam v týchto dňoch stovky odkazov a správ koho všetkého by som mal vyhodiť. Za mnohými z nich sú iste aj príbehy plné krívd a opodstatnených dôvodov na to, aby som to urobil. Ale zároveň sú nepochybne medzi nimi i prípady vybavovania si účtov a mnoho, mnoho malej ľudskej neznášanlivosti. A najčastejšie logika vymeniť cudzích za svojich. Lenže priatelia dnes ich vymením a zajtra prídu druhí a urobia to zas. Kam sa tak dostaneme? Vymeníme postupne celý národ? Nebolo by lepšie naučiť sa konečne žiť a tvoriť s tými, s ktorými nás podivuhodné cesty Pána priviedli na tú istú loď? Samozrejme, ak sa na nej budú správať ako sa patrí.