Ak si myslím, že v KDH drieme potenciál stať sa kľúčovou súčasťou pokojnej, systematickej a programovo predvídateľnej politickej alternatívy na Slovensku, je to napriek kondícii, v akej sa nachádza dnes. A i napriek tomu, že viacerí to i dobromyseľne označujú za naivný idealizmus. Tú druhú časť tohto označenia beriem. Idealistom som, a myslím si, že bez ideálov sa nedá vykonať v živote nič pekné. Ale tú prvú časť o naivite prijať nemôžem . Moja dlhoročná politická skúsenosť ma naučila vidieť veci reálnejšie než len z perspektívy toho, čo sa nám zdá, a čo by sme chceli teraz.
Naivné je myslieť si, že Matovič sa zmení. Že kým vládne, prestane chaos, improvizácia a presadzovanie výlučne toho, čo chce on, a to aj na úkor záujmov, dôstojnosti a pokoja celého Slovenska. Naivné je očakávať, že to vzdá, lebo toho už bude mať dosť. Naivné je spoliehať sa na to, že politická firma, ktorú Matovič vytvoril, svojho tvorcu, na ktorom je plne závislá, vymení. Naivné je si myslieť, že koaliční partneri, ktorých neustále ponižuje a háda sa s jej predstaviteľmi, toho raz budú mať dosť a koalícia sa rozpadne. Ústavná väčšina nepustí. Naivné je myslieť si, že tu napokon urobí poriadok prezidentka. Nemá na to kompetencie. Naivné je myslieť si, že v budúcich voľbách, nech už budú kedykoľvek, tu len tak z ničoho nič vyhrá nejaká demokratická alternatíva, ktorá vznikne z ďalšieho náhodného stretnutia v Umeleckej besede. Naivné je očakávať, že touto alternatívou bude Pellegriniho Hlas, ak bude rásť iba z kritiky a neurobí viditeľnú očistu svojej strany tak, aby bola prijateľná do širšej partie ako štandardná sociálna demokracia.
Preto som presvedčený, že klasická politická strana s čitateľným programom, širokou členskou základňou a demokratickou vnútornou štruktúrou, akou je KDH, má realistický potenciál. A vlastne apelujem na vedenie tohto hnutia, aby tento potenciál (a i seba) prebudilo. Nesie teraz pred národom možno väčšiu zodpovednosť, ako si uvedomuje.