Minister zahraničných vecí sa nám rozhovoril, ako mu záleží na tom, čo je slovenský záujem v dnešnom rozbúrenom svete. Dobrá téma. Čo je teraz teda naozaj v záujme toho, aby Slovensko preplávalo cez nástrahy tejto doby tak, aby sme si uchovali dôstojný životný štandard, svoju slobodu, ale aj svoju kultúru a identitu? Ani jedna z týchto hodnôt nie je samozrejmá, a ani o jednej z nich nemôžeme rozhodovať celkom sami. Sme súčasťou veľkého prepletenca politických, bezpečnostných, ekonomických a i civilizačných vzťahov, a to, či sa nám to páči, alebo nie. A na Blanárovu tému by sme mohli popísať tučné knihy.
Ale sú tu zrejmé priority. Myslím si, že v tejto dobe hlavným a životne dôležitým záujmom pre našu vlasť je, aby Rusko nevyhralo vojnu, ktorú rozpútalo proti Ukrajine. Lebo keby ju vyhralo, alebo keby mu napokon prešlo, že ak sa silnejšia krajina rozhodne zobrať si od slabšej, čo sa jej zažiada, tak bude na tom práve naša malá a mladá republika zrazu na rane. Dejinný revizionizmus, a to nielen ten ruský, nás nájde slabých a nepripravených. Nielen preto, lebo máme široko ďaleko v našom regióne najmenšiu armádu. Ale hlavne preto, lebo na to, aby sme sa dokázali brániť, nie sme predovšetkým mentálne pripravení. Preto našim prvoradým záujmom by malo byť posilňovanie našej vlastnej odolnosti. V rámci spojenectva s politickými a bezpečnostnými štruktúrami našej civilizácie, ale aj vnútorne u seba.
Viem, že všetci by sme chceli predovšetkým mier. Ale ten sa dá vo svete, kde žijú šelmy nastoliť a udržiavať iba vtedy, ak budú ony vidieť, že si na slabších nebudú môcť trúfnuť. A ak to predsa urobia, tak dostanú príučku. Ja viem, že smerácky minister si s tým veľmi neláme hlavu a hovorí predovšetkým to, čo sa páči jeho voličom. A že tento demagogický prístup k veciam verejným sa stal v slovenskej politike dominantným. Ale toto nie je stranícka šermovačka. Toto je o prežití, alebo neprežití národa a štátu.