To, že v prieskumoch volebných preferencií sa po prvýkrát ujal vedenia Smer, ma ani trochu neprekvapuje. Jeho líder v tejto chvíli nemá súpera. Veľmi plasticky som si to uvedomil pred asi desiatimi dňami, keď bol v televíznej debate s ministrom zahraničných vecí. Treba uznať, že boli obaja veľmi dobre pripravení. Ale, akoby zápolili v dvoch úplne odlišných disciplínach. Korčok hovoril presne. Ako právnik a diplomat. Čestne a pravdivo vyložil každé ustanovenie zmluvy, o ktorej bola reč. A i to, čo to v praxi bude znamenať, a že to nijako neohrozí naše záujmy. Fico sa tým ale ani trochu nezdržoval. Je politik. A hovoril k ľudu. Toto potrebuje aj demokratická pravica. Potrebuje politika, ktorý bude hovoriť k srdcu svojich voličov. Lídra, ktorý bude schopný vytvárať vlastný politický príbeh. Človeka, čo sa bude konzistentne držať svojej línie a bez zaváhania bude presviedčať, chodiť aj na námestia a stretávať sa ľuďmi nielen virtuálne, ale i fyzicky. A hlavne politika, ktorý nikdy nebude ustupovať tomu, čo hovoria jeho súperi a nimi zmátožení ľudia. Nevidím takého v súčasnej aktívnej politike. A kým sa taký nenájde, tak Ficove preferenciu nemajú prečo znovu klesať. Netreba však nariekať, ale treba pracovať. A prekonávať malé a čiastkové záujmy, ktoré nám zväzujú ruky pre hlavný zápas. Máme dva roky na to, aby sa taký líder v politickom ringu proti nemu postavil.