Keď som včera v správach počúval predsedníčku Európskej komisie, ako je potrebné brániť európske hodnoty, nemohol som sa ubrániť pocitu, že to, čo tak milo a uhladene hovorí, síce dobre znie, ale je to fráza. Bez obsahu a navyše s nebezpečnými možnými dôsledkami. Lebo skutočnou politickou hodnotou je niečo, čo si v usporiadaní spoločenstva človek vo svojom srdci a vo svojej mysli cení. Čomu pripisuje hodnotu. Verejná moc môže ľudí nútiť, aby dodržiavali zákony. I ak si o nich niekedy myslia svoje. A môže (ba musí) i všeličo iné, aby štát fungoval. Ale jedno nemôže. Nemôže nikoho donútiť, aby niečomu, čomu neverí, začal naozaj veriť. Politické hodnoty ľudia uznávajú preto, lebo sú pre nich príťažlivé. Ak ich však nepriťahujú, ak im vo svojom srdci neveria, žiadna moc (ani štátna, ani európska) ich k tomu prinútiť nemôže. Jediné, čo sa jej môže načas dariť je, aby žili v pretvárke. Aby sa navonok a na verejnosti tvárili, že niečo, čo si vo svojom vnútri necenia, formálne za hodnotu uznávajú. Kým to nepraskne a nepríde nejaký demagóg, ktorý, aby získal moc, povie, že “kráľ je nahý”. A potom sa zrazu divíme, prečo ho toľko ľudí volí.