Ficovi zatiaľ ide karta. Aj preto, lebo je aktívnejší. Má nápady. Najnovší balónik sonduje stratégiu, ktorá je veľmi pravdepodobná. Navrhne svojim koaličným partnerom, aby do volieb vytvorili blok. Zabije tým dve muchy jednou ranou. Vytvorí takto volebne veľmi silný subjekt, ktorého jasným lídrom bude jeho Smer a zabezpečí si poslušnosť poslancov Hlasu a SNS, pretože im svitne šanca na pokračovanie. Bude to blok, ktorý môže pokojne nazvať národno-konzervatívnym. Jediné, čo by ho mohlo ohroziť, ak by sa proti nemu sformoval neideologický demokraticko-prozápadný front. Nie niekedy po voľbách, ale muselo by to byť ešte pred tým, ako o budúcom rozložení moci rozhodnú voliči. Taký front by mohol mať potenciál ho poraziť.
A presne kvôli tomu, aby sa to predsa len nejako nestalo, potreboval Fico vrhnúť medzi opozičné strany ideologickú rozbušku. O tom bude, milí moji kádehácki spolustraníci, to nastávajúce hlasovanie o ústave. To zďaleka nebude len o niečom, čo sa nám zdá, že dá zdravý rozum a je to v Biblii i v našom programe. Je to politika. Ústava je o moci a hlasovanie o nej je vždy politika. Politika z toho najvyššieho poschodia tohto umenia. Kto mu nerozumie, nech ide od toho! Ak mu v tomto naletíte, môžete potom kritizovať politiku vlády a aj Fica osobne ešte koľko chcete, ale už to budú iba slová. Súčasťou čohokoľvek, čo by túto vami kritizovanú politiku mohlo poraziť, už nebudete môcť byť. Jednak z ideologických dôvodov, ktorým idete dať prednosť (pôjdete po tomto azda s liberálmi proti najsilnejšiemu konzervatívnemu bloku v štáte?), a jednak preto, lebo vám tí, čo s Ficom budú bojovať naozaj, nebudú dôverovať. Preto je to tak vážne!