Tisíc rokov žili naši predkovia v monarchiách, v ktorých vládli rody, čo nemali korene na Slovensku. Až počas prvej svetovej vojny sa začala utvárať koncepcia nového inštitútu, ktorý nevzíde z nástupníckeho práva panovníckej dynastie, ale bude reprezentovať ľud. Inštitút prezidenta, ktorý vzíde z ľudu. Tomáš Garigue Masaryk, roky pred tým, ako bol zvolený za hlavu štátu, stál pri zrode úradu prezidenta republiky. A vychádzal nie z toho, čo by sa páčilo ľuďom, ale z reality. Tou bol, bohužiaľ boj. Preto tak nástojčivo organizoval formovanie československých légií, ako bojujúceho vojska ešte neexistujúceho štátu. Tento profesor, filozof, vtedy vravel: “Bez bojujúceho vojska si náš nárok na oslobodenie málokto všimne; celý svet bojoval, tu sme sa nemohli uspokojiť s historickými a prirodzenoprávnymi traktátmi.” Iste by sme v našich časoch boli radi, keby to už nemuselo platiť. Keby sme žili v pokojnejšom svete. Ale to nebude asi celkom platiť nikdy. Prezident Slovenskej republiky, ktorý bude v sobotu zvolený, by na to mal pamätať! Život, bohužiaľ, je boj.