Kresťanská inšpirácia nekonfesionálnej, otvorenej kresťanskej demokracie by mala vychádzať predovšetkým z kresťanského obrazu človeka. To sa potom premietne do strategickej, teda hlavne programovej roviny jej politiky. Inými slovami, z toho vyplýva, čo vlastne chce. O aký svet bojuje. Myslím si, že z kresťanského obrazu človeka vyplývajú dva základné prístupy, ktoré sú v istom vzájomnom napätí. Jednak by sme mali rešpektovať zásadu, že v práve na dôstojný život sú si všetky ľudské bytosti rovné. A v tom si budeme rozumieť s ľavičiarmi. Ale na druhej strane sme presvedčení, že nie je jedno, ako s našim životom nakladáme. A že to na má na úroveň toho, ako ho prežívame zaslúžené dôsledky. Nie sme zástancami rozdávania, aby sme si kupovali voličov. Podnecujeme, aby boli aktívni. Biblický obraz o neužitočnosti toho, kto zakopal svoj talent je vyložene pravicový.
Moderná kresťanská demokracia by nemala byť záujmovou, politickou organizáciou veriacich, ani predĺženým politickým ramenom vedenia niektorej z kresťanských cirkví. Práve z jej kresťanskej inšpirácie premietnutej do strategickej roviny sa často označuje za stranu stredu. Nie preto, lebo by bola niekde medzi pravicou a ľavicou, ale preto, lebo svojim programom, ktorý vychádza z týchto princípov, sa obracia predovšetkým na stredostavovskú časť spoločnosti. A nielen obracia, buduje ju. Pomáha chudobnejším hlavne tým, že podnecuje ich aktivitu, aby boli podnikaví, tvoriví, aby sa vzdelávali a pracovali na sebe, a tak prekonali svoj status a prenikli do stredného stavu a na druhej strane bráni stredný stav pred bezohľadnosťou záujmov mocných a bohatých. Čím väčší a silnejší bude stredný stav, tým pevnejší bude štát. Moderná kresťanská demokracia je preto tam, kde to robí, štátotvornou a býva pilierom stability i v ťažkých dobách. KDH takúto ambíciu pri svojom vzniku malo. Potrebujeme ju znovu oživiť!