Ktovie ako by vnímal stav Európskej únie teraz jeden z jej otcov zakladateľov Robert Schuman? Myslím si, že napriek všetkým jej problémom by sa asi tešil tomu, že i po toľkých desaťročiach tento veľkorysý geopolitický projekt žije. Európske národy, zaťažené vzájomnými stáročnými krvavými účtami, začali po druhej svetovej vojne i jeho zásluhou písať novú kapitolu, ktorá sa ukázala ako schopná života. Zmierenie najväčších európskych rivalov sa stalo príkladom, ktorý by raz mohol slúžiť ako vzor i pre celú ľudskú rodinu. Medzi povojnovými vodcami svojich národov, akými boli Adenauer, DeGaule, či Churchill, ktorí sa stali hviezdami, pôsobil Schuman skôr ako robotník týchto životodarných procesov. Azda ale práve preto si ho v týchto dňoch pripomenuli i vo Vatikáne ako muža hrdinských cností. Teším sa z toho, a zároveň chcem veriť, že takíto robotníci porozumenia, a veľkodušných projektov sa nájdu i vo verejnom živote súčasných národov nielen Európy, ale i celej planéty.