To, že rozhodnutie ústavného súdu hodnotia tak predstavitelia vládnej moci, ako aj opozícia, každý ako svoje víťazstvo, svedčí hlavne o tom, že je to inteligentné rozhodnutie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani kráľ Šalamún. Ústavný súd ním vstúpil do mocenského zápasu spôsobom, ktorý rešpektuje výsledky parlamentných volieb, ale zároveň si necháva čas, aby mohol posúdiť, či ich víťazi neprekročili pravidlá rozdelenia a používania moci. Pravidlá, ktoré upravuje základný zákon štátu. Pretože v politikom zápase sa často stáva, že ten, kto má istú časovo obmedzenú výhodu, vytvorí situáciu, ktorá ide nad rámec pravidiel, ale to sa preukáže až neskôr, vtedy, keď sa už ale nebude dať obnoviť stav, čo bol pred tým, ako situácia vznikla. V reči diplomatov, vo francúzštine sa to nazýva “fait accompli”, teda nevratný krok, osobitne ak sa vykonal neštandardným postupom. Ústavný súd svojim predbežným opatrením upozornil všetkých, ale hlavne tých, čo majú v parlamente väčšinu, aby sa vrátili k štandardným postupom. Ale podľa mňa aj opozíciu, že i politický zápas má v civilizovanom štáte svoje ústavné pravidlá. Žiada sa mi povedať, dobrá práca, páni sudcovia!